Priniesť do Petržalky mesto

Postaviť v Petržalke architektonicky odvážnejšie bývanie sa podarilo aj preto, že ateliér Šebo Lichý je priamo previazaný so sesterským developerom ITB. (Na stavbe sa v rámci joint venture podieľal rovnako architektonicky podkutý Imagine Development.) Blízky kontakt investorov a architektov umožnil pustiť sa do experimentu, ktorý klientom ponúkol účasť na tvorbe ich budúceho bývania. A na pravý breh Dunaja priniesol alternatívu k nedotiahnutej sídliskovej kultúre.

Čo znamená stavať dnes v Petržalke? Mnohí obyvatelia nedajú na svoje sídlisko dopustiť, no je stále veľa ľudí, ktorí by tam bývať nechceli. Ako ste vstupovali do tohto prostredia?

TŠ: Vedeli sme, že ideme do Petržalky, ale vedeli sme aj to, že Petržalčania tejto lokalite veria a tie niekdajšie predsudky sú už minulosť. Petržalka vôbec nie je zlé sídlisko. Iste – sú tam rôzne oblasti. A aj v našom prípade zohrával úlohu pozemok. Nachádza sa v okrajovej časti sídliska, v tesnom kontakte s prírodou a dostihovou dráhou, čo sú všetko atraktívne veci.

IL: Petržalka je dieťa modernistického urbanizmu a to v dobrom i v zlom. Ľudia, ktorí tam bývajú, veľmi oceňujú, že byty sú presvetlené, sídlisko je dobre dopravne napojené a po tých štyridsiatich rokoch je tam aj veľa zelene. Negatívum je napríklad to, že sa vôbec nemyslelo na chodca.

Na rozdiel od takého Starého Mesta, ktoré je voči chodcom vľúdne a má živý parter, kde sa stále niečo deje. Toto v Petržalke vôbec neexistuje. Nie je tam jediné námestie a žiadna skutočná ulica. My sme sa preto v rámci možností, ktoré nám pozemok dovoľoval, pokúsili v tomto zmysle prispieť k revitalizácii Petržalky.

Čo konkrétne to znamená v prípade Nového hája?

TŠ: Snažili sme sa urobiť mestský dom, ktorý zvyšuje mestskosť toho prostredia. A to živým parterom, ktorého súčasťou je dnes napríklad reštaurácia. Tá priťahuje aj ľudí zo širšieho okolia. Okrajová poloha domu bola na začiatku trochu otáznik, ale teraz sa ukazuje, že to veľmi dobre funguje. Ten dom žije celý deň. Okrem toho sme zrekonštruovali parčík v blízkosti stavby a snažili sme sa ctiť ulicu. V tom bol ten modernistický urbanizmus predsa trochu iný.

Zdroj: Dano Veselský

Myslíte si, že výstavbou takéhoto typu sa môže Petržalka zmeniť?

IL: Keďže sme minulý rok robili urbanistickú súťaž na Petržalku, tak problematiku máme dobre naštudovanú. Petržalčania sú dnes a priori nastavení proti výstavbe a zrejme netušia, aký obrovský potenciál táto lokalita má. Za socializmu sa tam postavilo bývanie a cesty, no chýbajú tam ostatné zložky mesta. Cielenou, regulovanou a sofistikovanou zástavbou a zahusťovaním by sa z Petržalky dalo urobiť krásne mesto.

TŠ: Je svetová anomália, že 120-tisíc ľudí býva v sieti panelákov, ktoré sú rozostavené po obidvoch stranách dvesto metrov širokého pásu, ktorý je prázdny. Kedysi tam malo byť to, čo robí mesto mestom, ale nikdy sa to nezrealizovalo. Keby sa obytná funkcia rozumne doplnila o funkcie zamestnania, občiansku vybavenosť a verejné priestory, tak z toho môže byť super mesto.

Ak sa však opýtate Petržalčanov, čo by tam chceli, tak povedia, že park. Zvykli si totiž, že tam chodia so psami a za tie roky to už aj zarástlo zeleňou. Treba im však vysvetliť, že park nie je to, čo Petržalka skutočne potrebuje. Potrebuje sa stať mestom. A to sa nedeje.

Projekt Nový háj je charakteristický tým, že klienti mohli zasahovať do podoby bytov, čo ovplyvnilo interiéry, ale aj vonkajší výzor stavby. Bol tento prístup reakciou na unifikovanú panelákovú výstavbu v Petržalke? Alebo išlo skôr o to, zaujať klientov nezvyčajnou a atraktívnou ponukou?