Príliš tesný regulačný rámec

V priebehu rokov 2009 – 2011 boli realizované dve etapy merania legislatívy SR. Administratívna záťaž podnikateľov bola v nich vyčíslená na 659 miliónov eur (1 % HDP) pri celkových odhadovaných administratívnych nákladoch 1,98 miliardy eur (3 % HDP).

Rezort už realizuje tretiu etapu znižovania administratívneho zaťaženia podnikania. Cieľom je zmapovať informačné povinnosti vyplývajúce zo zákonov, vyhlášok a nariadení a vyčísliť administratívne náklady, ktoré vznikajú podnikateľom v súvislosti s ich plnením. Ministerstvo zostavilo tzv. template, akúsi tabuľku so zadefinovanými vzorcami na výpočet administratívnych nákladov právneho predpisu rozčleneného na jednotlivé informačné povinnosti a administratívne úkony. Takto chce zanalyzovať celý slovenský regulačný rámec. Rezort mieni zaviesť do hodnotenia vplyvov tiež test malých a stredných podnikov, ktorý by mal odhaľovať vplyv nových právnych predpisov a politík na tento sektor ešte v čase ich tvorby.

Nad rámec požiadaviek EÚ

Nadbytočná regulačná záťaž vzniká aj pri implementácii smerníc do slovenskej legislatívy. V tejto súvislosti sa čoraz častejšie hovorí o tzv. gold-platingu (zákony nad rámcom požiadaviek európskej legislatívy). Môže ísť napríklad o rozšírenie pôsobnosti, zvýšenie niektorých požiadaviek, zachovávanie existujúcich národných štandardov, ktoré sú vyššie ako minimálne požiadavky EÚ, či skorú implementáciu (pred dátumom, aký stanovuje smernica). Toto všetko bráni budovaniu jednotného trhu a môže mať za následok znižovanie konkurencieschopnosti podnikov a zhoršovanie podnikateľského prostredia.

Typickým príkladom gold-platingu bola v poslednom období novela zákona o ochrane osobných údajov. Odborníci tvrdili, že úradníci na Úrade pre ochranu osobných údajov urobili nadprácu a zákon je vysoko nad štandardom v únii. Navyše, pokuty za porušenie zákona boli vyššie ako v bohatých štátoch únie. Podľa predstaviteľov zamestnávateľov bol zákon o ochrane osobných údajov, ktorý platil od 1. júla 2013, zle napísaný, zbytočne zaťažoval podnikateľov a zvyšoval ich náklady. V predvolebnom prezidentskom období sa „vyjednávačom“ pri zmene zákona stal sám premiér Robert Fico. Parlament ešte pred druhým kolom v expresnom tempe schválil novelu zákona, ktorá ho dostáva na štandardnú európsku úroveň. Zo zákona sa odstránili ustanovenia, ktoré sú nad rámec požiadaviek smerníc EÚ.

Lepšia regulácia

Podľa prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Jána Oravca je lepšia regulácia top priorita združenia. Vymenoval v tejto oblasti päť problémov. Prvou je kvantita legislatívy. „Ide doslova o legislatívnu smršť, keď parlament prijíma ročne vyše 600 právnych noriem ročne. Druhým problémom je (ne)kvalita legislatívy a procesu jej schvaľovania.“ Sprievodným javom je neodôvodnené používanie zrýchleného pripomienkového konania, len formálne doložky vplyvov na podnikateľské prostredie a poslanecké novely na poslednú chvíľu. Tretím problémom je „nadpráca pri preberaní legislatívy EÚ“ a nedostatočné pripomienkové konanie vzhľadom na jej dosah na podnikateľov.

Zaostávanie Slovenska za inými krajinami v regulačnej reforme je štvrtým problémom. Nejde o prioritu vlády. Nedoriešené sú inštitucionálne, poddimenzované ľudské zdroje.

Podnikateľský sektor má obmedzené možnosti na to, aby sám mohol vypočítať vplyv regulácií na podnikateľské prostredie. Legislatívu však združenie a Republiková únia zamestnávateľov pravidelne monitorujú. Spolu so Slovak Business Agency urobili projekt ex post, kde merali veľkosť regulačného zaťaženia 12 najdôležitejších zákonov v roku 2010 (Obchodný zákonník, Živnostenský zákonník, DPH, daň z príjmu, Zákonník práce...). Zistili, že len tieto predpisy obsahujú 1 942 povinností. Celkové náklady spojené s ich dodržiavaním sa odhadujú na približne 28 percent HDP (18,5 miliardy eur). Spolu s Nadáciou F. A. Hayeka združenie robí projekt Poslanci pod lupou, kde hodnotia vplyv zákonov na podnikateľské prostredie.