Svoj návrh novely Občianskeho zákonníka vysvetlili ako reakciu „na zneužívajúcu prax dodávateľov“. Tí podľa zákonodarcov využívali drobné písmo aj napriek tomu, že jeho použitie sa už predtým považovalo za nekalú obchodnú praktiku.
Kompromisné riešenie
Ustanovenia, ktoré prijal slovenský parlament 1. apríla 2014, platia od januára tohto roka. Konkrétnu veľkosť písma v spotrebiteľských zmluvách však upravuje až vládne nariadenie. Použité písmená nesmú byť nižšie ako 1,9 milimetra, čo je približne veľkosť tohto textu. Pôvodne však poslanci odporučili väčší rozmer – písmo typu Times New Roman s veľkosťou bodu 12.
Súčasné nariadenie vlády je výsledkom kompromisu. Prispôsobenie sa novým pravidlám je nakoniec pre firmy vľúdnejšie. „Prvý nástrel bol taký prísny, že by sme museli spotrebovať trikrát toľko papiera na informovanie klientov, čo nie je maličkosť,“ vysvetľuje šéf Prvej stavebnej sporiteľne Imrich Béreš. Dodáva, že „nakoniec sa našiel kompromis vo veľkosti písma, takže nie je to až také dramatické, ako to vyzeralo“.
Či však väčšie písmo naozaj pomôže, je otázne. Ako pre Poistné rozhľady poznamenáva Martin Petruľák z Poisťovne Poštovej banky, „nová úprava má zmysel iba vtedy, ak sa výrazne zvýši počet spotrebiteľov, ktorí si podpisovanú spotrebiteľskú zmluvu naozaj prečítajú“. Iba malá časť spotrebiteľov sa venuje obsahu zmluvnej dokumentácie, čo potvrdzujú aj viaceré prieskumy.
Nekalá praktika a neplatná zmluva
Klienti bývajú s rozsahom informácií hneď po uzatváraní zmluvy, paradoxne, spokojní. Napríklad podľa prieskumu agentúry Stem/Mark pre Deloitte si väčšina zákazníkov myslí, že im boli zrozumiteľne vysvetlené podstatné podmienky životného poistenia. „Rozhodne áno“ odpovedalo 42 percent klientov a „skôr áno“ až 49 percent. Životné poistenie s rozsiahlymi výlukami a čakacími dobami pritom patrí k najzložitejším finančným produktom a existuje veľká pravdepodobnosť, že mnoho ľudí prejaví nespokojnosť až pri poistnom plnení.
Súčasťou novely Občianskeho zákonníka bolo aj doplnenie ustanovenia, že súd môže vyhlásiť za neplatnú zmluvu, ktorá sa uzatvorila s použitím nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, prípadne ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. „Pôjde o absolútnu neplatnosť, pričom zavedenie tohto ďalšieho dôvodu absolútnej neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy má oporu aj v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev,“ spresňuje advokátska kancelária Čarnogurský ULC s odvolaním sa na spor dvojice spotrebiteľov proti spoločnosti SOS financ v súvislosti s nesprávnym uvedením ročnej percentuálnej miery nákladov.
Ťaženie proti nebankovkám
Ustanovenie o veľkosti písma v spotrebiteľských zmluvách je súčasťou ďalších prospotrebiteľských zmien v Občianskom zákonníku. Ich cieľom bolo posilniť ochranu spotrebiteľa najmä voči neetickým nebankovým subjektom. Novela zákonníka zaviedla aj úrokové stropy, ich výšku opäť spresňuje vládne nariadenie. Ťaženie proti nebankovkám sa však číselným vyjadrením úžery neskončilo. Tohtoročná novela zákona o spotrebiteľských úveroch priniesla povinnosť pre všetkých poskytovateľov úverov požiadať o licenciu Národnú banku Slovenska (NBS). Doteraz sa stačilo zapísať do príslušného registra. Všetci poskytovatelia úverov musia preveriť, či sú dlžníci schopní splatiť požičané peniaze. Ich úverovú históriu si musia overovať v registri, ktorý však nesmie byť len formálny, musí mať dostatočné pokrytie. Práve táto povinnosť je dôvodom na spájanie bankového a nebankového úverového registra.
Ak si nebankovka bonitu klienta neoverí, pôjde o porušenie odbornej starostlivosti. „Čiže o jedno z najvážnejších porušení povinností pri podnikaní,“ vysvetľuje riaditeľ odboru ochrany finančných spotrebiteľov NBS Roman Fusek. Dodáva, že ak by sme mali nebankovku poskytujúcu spotrebiteľské úvery klientom, ktorí na to nemajú, čo v súčasnosti nie je nič zvláštne, v takom prípade je možné udeliť až najprísnejšiu sankciu. Odňať licenciu.
Finančníci pod drobnohľadom
Hoci nekalé praktiky dávajú súdom právo anulovať všetky spotrebiteľské zmluvy, v prípade finančných inštitúcií vstupuje do ich posudzovania ďalší dôležitý hráč. Na finančníkov od začiatku tohto roka dozerá nový odbor ochrany spotrebiteľa Národnej banky Slovenska (NBS). „Nekalé praktiky sú síce upravené spotrebiteľských právom, ale v oblasti osobných financií majú množstvo detailov. To, čo sa môže javiť pri bežnom predaji ako samozrejmá vec, v oblasti finančného trhu nemusí platiť, a naopak,“ vysvetľuje riaditeľ odboru ochrany finančných spotrebiteľov NBS Roman Fusek a dodáva, že chcú byť transparentní a predvídateľní. „Naším cieľom je zadefinovať akýsi benchmark. To, čo považujeme za správne. A to sa netýka len obdobia pred uzatvorením zmluvy, ale aj obsahu zmlúv, všeobecných obchodných podmienok a plnenia všetkých povinností.“ Vysvetľuje, že budú vydávať metodické usmernenia a odporúčania, ale o ich znení chcú viesť diskusiu.
Dá sa očakávať, že s odborným pohľadom NBS na špecifické spotrebiteľské spory sa stotožnia aj súdy. Samotný regulátor bude svoje rozhodnutia zverejňovať na webe. „Nie je len tlak na dohliadané subjekty, ale očakávame aj zavedenie nejakej rozhodovacej praxe, ktorá by v zásade mala formovať interpretáciu spotrebiteľských pravidiel,“ vraví R. Fusek. Za najväčší deficit v oblasti ochrany spotrebiteľa považuje, že mnohé veci nie sú ustálené. „Aj mnohé súdy nižšej inštancie rozhodujú v tej istej veci rôznym spôsobom. Je to tým, že spotrebiteľské právo je veľmi dynamické.“ Očakáva, že ich metodické usmernenia i rozhodovacia prax budú slúžiť ako určitý návod, ako interpretovať spotrebiteľské práva.
V centrálnej banke by chceli ísť ešte ďalej a vytvoriť spoločnú platformu, na ktorej by komunikovali so súdmi. „Aby sa nestávalo, že súdy budú rozhodovať inak, ako to vnímame my. Máme záujem vytvoriť judikatúru a rozhodovaciu prax, aby sa z nej dalo čerpať aj pre SR a nemuseli sme sa odvolávať na rozhodnutia nemeckých či rakúskych súdov.“
Častou príčinou spotrebiteľských sporov je, či predaný produkt naozaj zodpovedá klientovým požiadavkám. Ak spotrebiteľ bez rozmýšľania podpíše predzmluvný formulár, pravda je na strane predajcu. NBS však bude takzvanými utajenými nákupmi posudzovať, či klient nebol do podpisu dotlačený. „Mystery shopping je len jeden z nástrojov dohľadu, aby sme zistili, či sú poskytované predzmluvné informácie správne a či je zmluva uzatváraná v súlade so všetkými požiadavkami zákona,“ pripomína R. Fusek.
Nie je to však jediný nástroj kontroly. V prípade porušení zákona môže NBS udeliť pokutu až 700-tisíc eur, pri opakovanom prehrešku dvojnásobok. Pri drobných previneniach však pôjde o podstatne menšie sumy. V blokovom konaní je maximálna hranica 2 500 eur. „Pokuty budeme používať najmä vo vzťahu k finančným agentom,“ dôvodí. Vysvetľuje, že rozkazné konania, pri ktorých je hranica pokuty päťtisíc eur, budú využívať v menej významných prípadoch. Najvyššie možné pokuty chce NBS uplatňovať, až keď nimi ohlásený a dopredu zverejnený benchmark nebude finančná inštitúcia dodržiavať, prípadne sa objavia iné vážne nedostatky.
Partneri TREND Špeciálu Právo a advokácia 2015:
