Príliš blízky schránke

Minister Pavlis sa verejne spýtal, či v roku 2002, po privatizácii v jeho neprospech, mal ako podnikateľ právo obrátiť sa na súd. Niet sporu o tom, že takéto právo mal. Lenže keď si ho uplatnil a zažaloval Fond národného majetku (FNM), stratil tým právo uchádzať sa o funkciu v jeho dozornej rade. Podľa zákona, ktorý vtedy platil, sa žiadny funkcionár nesmel ocitnúť v rozpore záujmov, čo bola situácia, keď pri výkone funkcie „nastane možnosť uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom“. Podnikateľa do tejto situácie dostal predseda Smeru, keď ho do dozornej rady FNM navrhol, a dostal sa do nej aj P. Pavlis sám, keď nomináciu prijal a „čestne“ vyhlásil, že nevykonáva činnosť, ktorá by bola v rozpore so záujmami FNM.

Podnikateľ P. Pavlis sa nielen dostal do situácie, v ktorej nastala možnosť, aby uprednostnil osobný záujem pred verejným, ale on túto možnosť aj reálne využil. Stalo sa to v máji 2006, keď ako podnikateľ (a člen dozornej rady FNM) poskytol pôžičku súkromnej spoločnosti, aby mohla pokračovať v súdnom spore s FNM a so štátom. Teraz tvrdí, že to neboli jeho peniaze, ale že ho „budúci následní kupujúci“ požiadali, aby „ich finančné prostriedky previedol na účet“ súdu. Lenže na legitímne otázky, kto ho o to požiadal, od koho a ako tieto prostriedky dostal, a prečo práve on musel poslať peniaze na účet súdu, keď ich tam mohol poslať ktokoľvek, minister P. Pavlis ani na veľké naliehanie neodpovedal. Ten, kto neodpovedá na otázky, ktorých zodpovedanie by mohlo potvrdiť jeho vlastnú verziu, spochybňuje sám seba.