Prílev slovenskej inteligencie pomáha Česku k prosperite

Po storočí sa čosi podobné opakuje v opačnom garde. Do Českej republiky prúdia tisícky Slovákov a postupne získavajú vrcholové pozície v priemyselných podnikoch, zakladajú kliniky, riadia firmy či laboratóriá a učia na vysokých školách. Pravda – na rozdiel od minulého storočia nie je za týmto pohybom úsilie vlády o vyrovnanie regionálnych rozdielov, ale snaha jednotlivcov o lepšie profesijné uplatnenie a kvalitnejší život.

Kariéra v Česku

„Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale žiadne slovenské mesto sa nevyrovná Prahe, pokiaľ ide o možnosť pôsobiť v mojom odbore,“ hovorí o svojej motivácii pracovať v Českej republike očný lekár Ján Lešták (na úvodnej fotografii). Renomovaný odborník a držiteľ dvoch patentov na vyšetrenia oka sa narodil v Badíne pri Banskej Bystrici, no v prípade školy, práce aj kariéry dal prednosť susednej krajine.

Po štúdiu na Vojenskej lekárskej akadémii v Hradci Králové ostal v službách armádnej medicíny a po dvadsiatich rokoch sa rozhodol prejsť do súkromnej sféry – opäť v Česku. V Prahe vybudoval úspešnú očnú kliniku a hoci je už na penzii, popri starostlivosti o pacientov učí na dvoch univerzitách a pôsobí aj ako revízny lekár. Novému domovu odovzdáva nielen dane, odvody a výdavky na osobnú spotrebu, ale predovšetkým unikátne skúsenosti a vedomosti špičkového odborníka, na ktorých by mohli stavať ďalšie generácie slovenských študentov medicíny a lekárov.

Cudzinec vidí problémy inými očami než ten, ktorý má zrakovú depriváciu, pretože nedokáže vidieť nedostatky či chyby, keď ich má denne na očiach

Straty, ktoré má Slovensko z odchodu takýchto elitných odborníkov za rieku Moravu, sú enormné. Podľa sčítania ľudu v roku 2011 žilo v Česku 148-tisíc Slovákov, krajanské organizácie ich počet odhadujú na viac ako tristotisíc. Koľkí z nich pracujú na vrcholových pozíciách, nevieme.

Sociálna sieť LinkedIn, ktorú používajú najmä vyššie kvalifikované profesie, eviduje 21-tisíc ľudí pracujúcich v Českej republike, ktorí ovládajú slovenčinu, prípadne vo firme zodpovedajú aj za slovenský trh. O čosi presnejšie údaje máme, pokiaľ ide o vysoké školy – každý rok ostane v susednej krajine vyše dvetisíc absolventov.

Odlev študentov

Exodus slovenských stredoškolákov do Česka je dlhodobo známy jav. Spustila ho medzištátna dohoda na prelome milénia, ktorá umožnila občanom oboch krajín bývalej federácie bezplatné štúdium na vysokej škole u „susedov“. Kým českí študenti sa na Slovensko nehrnuli, v Česku narástol počet slovenských študentov v priebehu dekády z tritisíc na takmer 25-tisíc.

22-tisíc študentov zo Slovenska študuje v Českej republike, takmer polovica tam ostane pracovať aj po štúdiu

Láka ich vyššia kvalita škôl a perspektíva lepšieho zamestnania po skončení štúdia. Hlásia sa najmä na lekárske, ekonomické a IT odbory a ide o výkvet slovenských študentov. Vyplýva to z prieskumov spoločnosti Scio, ktorá robí v oboch krajinách testy všeobecných študijných predpokladov. Tie nahrádzajú prijímacie skúšky na väčšine českých univerzít a ich výsledky postupne začínajú akceptovať aj slovenské školy.

Vlani si testy vyskúšalo vyše 14-tisíc slovenských stredoškolákov. Podľa prieskumu Scio študenti, ktorí patrili do desatiny žiakov s najlepším hodnotením, plánovali v 70 percentách odísť študovať do Česka.

Straty z odchodu

Masívny odlev elitných študentov by nemusel znamenať pre ekonomiku vážne dôsledky – pokiaľ by sa po získaní kvalitného vzdelania vrátili. Prieskum ekonóma Daniela Němca z Masarykovej univerzity však ukazuje, že polovica zo slovenských študentov plánuje v krajine ostať aj po štúdiu a časť ľudí z druhej polovice neplánuje návrat na Slovensko, ale odchod ďalej do zahraničia – Nemecka, USA či Veľkej Británie.

D. Němec a jeho tím súčasne vyčíslili aj zisk, ktorý slovenskí vysokoškoláci prinášajú českej ekonomike. Po odpočítaní nákladov, ktoré má vláda s ich štúdiom, ubytovaním a štipendiami, ostane v krajine