Príklad pre Bratislavu: Ako Hamburg zmenil prístav na mesto

• Pozrite si viac fotografií HafenCity

Práve hamburský projekt môže byť príkladom pre premenu Zimného prístavu, myslí si urbanista Peter Gero. Bývalý vedúci riaditeľ rozvoja centrálnych častí Hamburgu je dnes aj konzultantom Dunajského fondu zameraného na rozvoj okolia veľtoku na Slovensku. Bratislavský rodák bol aj pri začiatkoch HafenCity.

Z okraja do centra

Hoci koncepčný plán výstavby novej nábrežnej štvrte schválili mestskí poslanci až v roku 2000, myšlienka vznikla už o desaťročie skôr. Ihneď po páde železnej opony vycítilo vedenie Hamburgu príležitosť dostať sa z okraja západného sveta do stredu Európy. Zároveň sa v lodnej doprave presadili kontajnery, a tým sa zmenili požiadavky na prístavy.

Neboli už potrebné veľké sklady a vtedajší primátor Henning Voscherau nechal v roku 1991 preskúmať možnosť presunúť časť prístavu ležiacu pri centre mesta na druhý breh rieky. Aby sa vyhol odporu prístavných firiem a záujmu špekulantov o pozemky, mesto ich potichu skúpilo. Vďaka tomu kontrolu nad celou lokalitou a jej budúcim rozvojom získalo mesto. Dodnes riadi rozvoj HafenCity rovnomenná mestská spoločnosť.

Určená výška zástavby ponecháva výhľad na veže historického centra z Elbphilharmonie. Zdroj: Daniel Suchý

Spočiatku však chýbala diskusia a vízia rozvoja tejto časti mesta. Otvorili ju mladí architekti, ktorí usporiadali pod taktovkou mesta Bauforum. „Pozvali sme asi stovku odborníkov z celého sveta ako Zaha Hadid, Richard Rogers, Renzo Piano, William Alsop, Peter Cook, Coop Himmelblau, Ricardo Bofil či Michael Graves, ktorí vtedy ešte neboli takí slávni ako dnes,“ spomína si P. Gero.

Nikto z nich nenavrhol HafenCity, ale otvorili témy a ukázali, aký potenciál má bývalý prístav. Následne sa začala pripravovať prvá štúdia novej štvrte, ktorá vyústila do súťaže na masterplan. „Chodili sme študovať zlé príklady premeny prístavov, aby sme zistili, čoho sa máme vyvarovať,“ opisuje P. Gero.

Vrátiť mesto na rieku

Štúdia predstavená pred dvadsiatimi rokmi hovorila o návrate mesta k rieke. Podobný problém, aký rieši dnes Bratislava, mal aj Hamburg. Bol mestom pri rieke, ale nezapájal ju do svojho života. Prvú lastovičku, akou bola pre slovenskú metropolu Eurovea, mal Hamburg na nábreží v Altone. Dnes žije nábrežie s promenádou od Övelgönne s obľúbenou Strandperle, cez Altonu s rybím trhom a St. Pauli s prístavnými mólami až po HafenCity s Elbphilharmonie.

„Prístav je v Hamburgu niečím výnimočným. Na rozdiel od Rotterdamu alebo Antverp sa jeho hlavná aktivita dá zažiť priamo v meste,“ hovorí hamburský kritik a historik architektúry Olaf Bartels. Kontakt s vodou sa v rozvoji mesta v posledných rokoch cielene presadil ako atrakcia svojho druhu. V osemdesiatych rokoch navyše mesto znovu objavilo obytné bloky z 19. a začiatku 20. storočia, ktoré ponúkajú atraktívny mestský život vďaka drobným štruktúram, rôznorodosti a zmiešaniu funkcií, vysvetľuje O. Bartels.

Práve toto sú hlavné princípy aj pri rozvoji HafenCity. K tomu sa pridáva protipovodňová ochrana, zachovanie kontaktu s historickým centrom, ktoré je vzdialené necelý kilometer, a tiež so susedným Speicherstadtom, teda najväčšou štvrťou pôvodných prístavných skladov na svete, zapísanou do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Architektúra novej štvrte tak nadväzuje na typické tehličkové stavby skladov, ktoré sa premieňajú na kreatívne štúdiá, kultúrne centrá, výstavné miestnosti či kancelárie s industriálnym duchom, stále tu však vidno aj sklady s kobercami či kávou.