Príklad Pixar: Ako nezabiť tvorivú firmu manažmentom

Otec, ktorý vďaka priateľom práve nachádza svojho syna, vidí už len posledný moment a je presvedčený o tragédii. Celé kino vo veku do desať rokov sa ako na povel nahlas rozplače. Rodičia vzlykajúce deti uisťujú, že Nemovi sa nič nestalo a že sa nakoniec s ockom stretnú.

Ed Catmull: Creativity Inc. – Overcoming the Unseen Forces that Stand in the Way of True Inspiration. Random House, 2014 Zdroj: Penguin Books

O šesť rokov neskôr beží v kine film s názvom Hore. Príbeh o deduškovi, ktorý s malým skautom odletí na stolovú horu v dome nesenom balónikmi, tentoraz rozplače hneď na začiatku. Dospelých. Úvodná sekvencia, ktorá hlavného hrdinu prevedie od detstva celým manželským životom až do zatrpknutej staroby, má len štyri minúty bez slov a len s hudbou. Vysvetlí všetko. A dotkne sa každého. Autor hudby Michael Giacchino hovorí, že hudbu pod úvodnú sekvenciu nahrávali nezvyčajne dlho. Pri sledovaní pasáže sa totiž vždy rozplakal niekto z orchestra.

Pod obidvomi filmami je podpísané štúdio Pixar. Kniha Creativity Inc. rozpráva príbeh o tom, ako partia ítečkárov dokázala na technologických základoch vybudovať revolučné animačné štúdio, ktoré vedelo prepojiť tvorivosť a biznis. Ich postavičky sú síce virtuálnou zbierkou jednotiek a núl, ale Pixar ich dokáže meniť na skutočné slzy a smiech. A aj peniaze. 14 z ich 17 diel patrí medzi päťdesiatku najlepšie zarábajúcich animovaných filmov všetkých čias.

Technológ emócií

Edwin Catmull Zdroj: Profimedia.cz

Autor knihy a zároveň zakladateľ štúdia Ed Catmull nie je možno známym menom, ale pre 3D animáciu je zásadnou postavou. V časoch, keď ešte počítače zaberali celé miestnosti, prišiel s technikou takzvaného z-bufferu. Ten počítaču pri vykresľovaní scény hovorí, ktoré objekty je alebo nie je na obrazovke vidieť, a šetrí tak cenné výpočtové cykly i pamäť počítača. Z-buffer je dodnes základom 3D grafiky. Všetky moderné hry s nádhernou grafikou fungujú vďaka nemu.

Predstava, že Pixar, ešte ako divízia Lucasfilmu, vznikol takmer pred štyridsiatimi rokmi, môže prekvapiť. Keď v Lucasfilme nevedeli, čo robiť s touto divíziou ďalej, objavil sa investor, ktorý mal peniaze, čas a víziu – Steve Jobs. Pixar sa stal jeho dieťaťom. Postavil mu novú budovu a sám sa aj podieľal na jej dizajne (jej názov je Steve Jobs Building).

Aby podporil kreativitu – preňho hlavne stretávanie sa ľudí z rôznych oddelení firmy –, naprojektoval jedinú toaletu blízko ku vchodu budovy. Všetci tak museli prejsť veľkú časť firmy, kým sa tam dostali. A pritom postretávali kolegov, ktorých by inak nevideli. Každý animátor navyše dostal možnosť vyzdobiť si kanceláriu podľa seba. A tak sa návštevník ocitá v miestnostiach, ktoré vyzerajú ako princeznovský zámok či ako hrad vytesaný do kameňa.

Zdroj: SITA / AP

Jobsov stôl

Ako sa Pixar rozrastal, pribúdali manažérske povinnosti a potreby. E. Catmull sa začal obávať, aby dôraz na manažment nezahubil kreativitu. Symbolom sa v novej budove stali porady. Dlhý stôl pre tridsať ľudí vybral S. Jobs pre jeho