Prijmite neporiadok. Pomôže vám to

Nasadenie nástroja sa tak stáva nepredvídateľné a čiary na papieri získavajú netuctový nádych. Výsledkom je unikátny rukopis, ktorý vzniká kombináciou autorovej kreativity a momentu neporiadku a náhody. Dizajnér si na tomto prístupe vybudoval svoje renomé a zabezpečil zástup fanúšikov a klientov.

Môže byť neporiadok prínosom? Prečo je naše myslenie také zamerané na tvorbu a dodržiavanie poriadku? V čom sú benefity chaosu, zmätku či disparátnosti? A môžeme sa bez nich vôbec zaobísť? To sú otázky, ktoré vo svojej novej podnetnej knihe Messy rieši ekonóm a novinár Tim Harford.

Zdroj: Milan David

Tim Harford: Messy: How to Be Creative and Resilient in a Tidy-Minded World. Little, Brown Book Group, 2016, 306 s.

Tim Harford je anglický ekonóm, novinár a autor. Dlhodobo píše stĺpček The Undercover Economist pre The Financial Times, v ktorom odkrýva ekonomické súvislosti v každodenných skúsenostiach. Je autorom rovnomenného knižného bestsellera a tiež úspešných kníh The Logic of Life či Adapt.

Stratégie zmeny

David Bowie vošiel do dejín popkultúry ako chameleón vizáží, štýlov a tvárí. Byť schopný objavovať sa stále nanovo je jednak atraktívne pre publikum, ktoré stále zažíva prekvapenia a nemá šancu sa nudiť. Zároveň je to dôležité aj pre samotného autora, ktorý si takto udržiava kreatívny drajv. Byť stále iný nie je vôbec jednoduché. Ak však na to nemáte metódu.

Do Bowieho (i do svojej) tvorby takýto prístup v sedemdesiatych rokoch vniesol hudobnícky kolega Brian Eno. Vždy, keď v štúdiu nastala nuda alebo sa objavila tvorivá kríza bez vízie na cestu ďalej, Eno vytiahol škatuľu s nápisom Oblique strategies (Záludné stratégie). Išlo o päťdesiatku kariet potlačených inštrukciami.

Napríklad: „Urob z chyby skrytý zámer“, „Pracuj inou rýchlosťou“, „Čo sa dá pridať? A čo zredukovať?“ alebo „Čo by urobil tvoj najlepší priateľ?“. Po prečítaní náhodne vytiahnutej karty a aplikovaní navrhnutej stratégie sa veci vždy pohli dopredu, a to k nepredvídaným výsledkom. Napríklad keď počas nahrávania do štúdia prišiel gitarista a na jeho prekvapenie ho posadili za bicie nástroje.

Enova metóda dláždila cestu k nepredvídaným riešeniam. Bola motorom tvorby, ktorú oplodňovala náhodou a nečakanými krokmi. Bola rebéliou proti bežnej logike, keď postup vpred znamená udržiavanie vybudovaného poriadku, logickú následnosť, konzistentnosť či dokonca zachovávanie statusu quo. Prijatie neporiadku pritom nemalo za výsledok nekonzumovateľný zmätok. A to preto, že nad disruptívnou metódou bdel talent ostrieľaného tvorcu.

Právo na bordel

Mnohí by vedeli rozprávať príbehy o tom, ako im šéf vynadal pre neuprataný stôl. Dôvodom malo byť, že firma sa má navonok prezentovať poriadne. Alebo tiež to, že chaos na stole rozptyľuje a znižuje tak efektivitu výkonu. Hlúposti, tvrdí T. Harford, „do neporiadku na vašom stole nikomu nič nie je“.

Nasleduje hŕba príkladov a štúdií vyvracajúca zaužívané tvrdenie, že pri práci treba eliminovať všetky rozptyľujúce podnety. Za všetky spomeňme teóriu, že zaprataný stôl je vlastne