Za prijatie jednotnej európskej meny je len štvrtina obyvateľov, no hlasno po ňom volajú firmy

Bolo to krátko po polnoci 1. januára. Prišiel som k bankomatu na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, vložil doň kartu, vyťukal heslo a potom sa stal zázrak. Bankomat mi vydal tri úplne nové eurové bankovky. Slovensko 1. januára 2009 vstúpilo do eurozóny. A ukázalo chrbát Česku, dovtedy jednoznačne vyspelejšej časti bývalého spoločného štátu, s ktorou Slovensko držalo krok len s vypätím síl.

Bolo to pritom jedno z najtemnejších období Slovenska. Po ôsmich rokoch vlád Mikuláša Dzurindu sa k moci dostal v roku 2006 Robert Fico a jeho Smer, do vlády pribral Hnutie za demokratické Slovensko Vladimíra Mečiara a Slovenskú národnú stranu Jána Slotu. J. Slota mi vtedy dokonca v rozhovore nepriamo priznal, že Čechom závidí vyhnanie sudetských Nemcov, a prejavil ľútosť, že Slovensko nemohlo niečo podobné urobiť so slovenskými Maďarmi. V. Mečiar ani J. Slota síce neboli ministrami vo vláde, ale zasadali v koaličnej rade a všetko riadili.

Euro sa pre Slovensko stalo výkladnou skriňou. Kým v iných oblastiach prvá Ficova vláda zaostávala, zámer prijať euro od predchádzajúceho dzurindovského kabinetu prevzala a rýchlo dotiahla do úspešného konca.

Slovensko využilo príležitosť