No myslenie, keď sa podnikatelia báli zverejňovať dokonca aj svoje tržby, sa aj vďaka čoraz väčšiemu tlaku na otvorenosť firemných dát zo strany štátu a spoločnosti postupne mení.

Prípad likvidácie strojárskej skupiny Sitno, o ktorom v aktuálnom čísle píšeme, však ukazuje presný opak. Zároveň je to jasný príklad, prečo je transparentnosť v podnikaní taká dôležitá. Nejde tu totiž len o aktíva finančných skupín, ale v hre sú fungujúce fabriky zamestnávajúce stovky ľudí a rozsiahle obchodné a záväzkové vzťahy.

Finančníci zo Slavie Capital a bývalého Istrokapitalu v spolupráci s exministrom hospodárstva Ľudovítom Černákom po odvážnych začiatkoch, keď sa nehanbili k svojim aktivitám priznať, postupne z firmy vycúvali. Zatiaľ čo Ľ. Černák tak spravil otvorene, zvyšní zakladatelia zvolili taktiku vytratiť sa čo najtichšie a najnenápadnejšie. Namiesto nich ostali v holdingu len cyperské schránkové firmy, návrh na exekúciu a konkurzy.

Samotná likvidácia, kde možní záujemcovia nevedeli, čo sa vlastne predáva a na podávanie ponúk mali len sedem dní, je len smutnou bodkou na konci tohto príbehu. Novými majiteľmi sa stali opäť firmy s cyperskými akcionármi, ktorí majú podľa všetkých indícií zase blízko k pôvodným vlastníkom.

Čo bolo skutočným dôvodom týchto zmien, nie je jasné. Či išlo o vlastnícky boj bývalých partnerov alebo snahu vyhnúť sa konkurzu, ktorý by nemusel mať taký želaný priebeh ako riadená likvidácia, zatiaľ zostáva neznámou.

Príbeh Sitna však pôsobí ako hra finančníkov, v ktorej na šachovnici bezohľadne posúvajú figúrky v podobe jednotlivých dcérskych podnikov a schránkových firiem, nehľadiac príliš na osudy ľudí, ktorých pracovné miesta sú v hre, a na záväzky voči ďalším obchodným partnerom. Partia, ktorú rozohrali, má však nejasné pravidlá a človek sa nemôže zbaviť pocitu, že jej výsledok bol známy už pred samotným začiatkom hry.

Nedávna kauza predraženého nákupu piešťanského CT otvorila nanovo debatu o schránkových firmách na Slovensku. Je dôležité, aby táto diskusia pokračovala a vytvoril sa silný tlak nielen na podobu zákonov, ale najmä na nazeranie samotného biznisu a verejnosti na takéto firmy. Pretože v prípade Sitna by ani žiaden zákon nezabránil tomu, čo sa stalo.

Ak však budú finančníci pociťovať tlak nielen zo strany štátu, ale aj od svojich obchodných partnerov, zamestnancov a zákazníkov, aby odkryli majetkové pozadie svojich operácií, len vtedy sa podarí efektívne prečistiť podnikateľské prostredie.