Priemysel 4.0 zastihol firmy a štát nepripravených

Podobný vývoj zaznamenali aj vyspelé štáty v Európe. Nemecko, ktoré má spomedzi nich jeden z najvyšších podielov hrubej pridanej hodnoty priemyslu na HDP, prišlo za posledných dvadsaťpäť rokov o takmer tretinu pracovných miest v priemysle. Krajina si však ako odpoveď na tento trend zvolila koncept Priemyslu 4.0.

Cieľom je pomocou technológií zabrániť presunu výroby, vďaka čomu by rozvinuté štáty dokázali opäť konkurovať lacnejším destináciám. Zmena paradigmy je dôležitá nielen pre firmy, no najmä pre štát, ktorý sa na nové podmienky a preferencie investorov musí pripraviť.

Od marketingových rečí k investíciám

V súčasnosti sa koncept inteligentného priemyslu mení z marketingového sloganu na konkrétne investície a prináša aj reálne výsledky. Podľa vlaňajšieho medzinárodného prieskumu spoločnosti PwC budú priemyselné spoločnosti do roku 2020 investovať do rôznych aplikácií Priemyslu 4.0 každý rok v priemere päť percent svojich ročných príjmov. To predstavuje sumu spolu až 907 miliárd amerických dolárov.

Investície budú smerovať do digitálnych technológií, ako sú rôzne snímače a komunikačné zariadenia, a taktiež do informačných systémov a softvérových aplikácií. V nemalej miere podniky významne investujú aj do vzdelávania svojich zamestnancov, do prijímania nových špecialistov a presadzovania organizačných zmien. Spomedzi viac ako dvetisíc spoločností, ktoré sa prieskumu zúčastnili, jedna tretina hodnotí súčasný stav v ich firme v oblasti digitalizácie ako rozvinutý, no do roku 2020 má ich počet stúpnuť na viac ako sedemdesiat percent.

Firmy nemajú na výber

Ak si chcú spoločnosti do budúcnosti zachovať konkurencieschopnosť, musia sa zamerať na investície do prvkov Priemyslu 4.0. Dnes síce ešte bez nich dokážu fungovať, lenže o pár rokov už nebudú mať na výber. A vtedy ich bude brzdiť nielen vysoký investičný dlh, ale aj nepripravená firemná kultúra a organizácia, keďže tieto zmeny si vyžadujú dlhodobé plánovanie.

„Firmy nemajú na výber, či prijmú Priemysel 4.0 alebo nie. Musia ho prijať, inak nebudú konkurencieschopné. Zároveň si musia uvedomiť, že ide o pokračovanie rozvoja. Ako pred pár rokmi rozvíjali lean manažment, ktorý sa však vo väčšine firiem vyčerpal, musia teraz hľadať inú cestu a tou je práve digitalizácia,“ vysvetľuje predseda predstavenstva spoločnosti SOVA Digital a predseda komisie pre výskum a vývoj vo Zväze automobilového priemyslu (ZAP) SR Martin Morháč.

Ak nevytvoríme dostatočne zaujímavé prostredie, časť výroby nám odíde. Nie však na východ, ale na západ.

Podniky už nemôžu čakať na „dokonalú“ technológiu, keďže veľkí hráči ako Volkswagen, Siemens, Bosch, Rolls-Royce alebo Trumpf nasadzujú prvky Priemyslu 4.0 a do budúcnosti budú tvoriť čoraz väčšiu časť ich strategického a výskumného programu. Udržať sa v ich dodávateľskom reťazci preto bude bez nasadenia týchto prvkov a jasnej stratégie ich ďalšieho rozvoja do budúcnosti čoraz ťažšie až nemožné.

Doma panuje neistota

Manažéri slovenských fabrík dlho predpokladali, že pojmy ako digitalizácia, automatizácia a virtualizácia sú veci, ktorými sa nemusia zaoberať. Že Internet vecí, cloud computing, virtuálna realita a celý Priemysel 4.0 sú len trendové pojmy, ktoré sa riešia na Západe a na Slovensku na to ani nie je dôvod.

Situácia sa však podľa M. Morháča začína meniť a záujem firiem o Priemysel 4.0 prudko rastie. „Zo strany podnikov však cítiť neistotu. Nevedia sa ešte zorientovať, čo Priemysel 4.0 je. Hľadajú príležitosti, čo majú zmeniť, čo majú robiť, a hlavne, ako začať,“ vysvetľuje.

Podľa Martina Morháča záujem firiem o Priemysle 4.0 prudko rastie. Zdroj: Maňo Štrauch

V minuloročnom prieskume PwC medzi slovenskými subdodávateľmi automobilového priemyslu už len tretina z nich nedokázala odhadnúť, kedy začnú využívať technológie Priemyselu 4.0. Vlani to pritom bola viac ako polovica opýtaných. Medzi technológie, ktoré pre nich budú mať význam v horizonte troch až piatich rokov, pritom radia okrem už tradičnej robotiky aj hĺbkovú analýzu dát a oblasť senzorov.

Štát musí začať konať

Náročné úlohy však nestoja len pred firmami, ale tento pokrok vytvorí aj bezprecedentný tlak na štát. Slovensko je vďaka silnému zastúpeniu automobilovej výroby vysoko industrializovaná krajina, keď podiel hrubej pridanej hodnoty priemyslu na HDP presahuje jednu pätinu hospodárstva. Vyšší podiel v rámci štátov EÚ je už len v Českej republike a v Nemecku.

Ako však ukazuje výskumná štúdia Ekonomickej univerzity v Bratislave, problémom Slovenska je nízka úroveň miery pridanej hodnoty vo výrobe motorových vozidiel, ktorá je v porovnaní s Nemeckom, Rakúskom a Českom najnižšia. Dôvodom je známy fakt, že na Slovensku zahraniční investori umiestňujú najmä výrobné aktivity. Chýba výskum a vývoj, ktorý by generoval v podnikoch tzv. intelektuálne aktíva, ako sú výsledky výskumno-vývojových aktivít, softvér alebo databázy.

Kým v krajinách ako Nemecko, Francúzsko alebo Fínsko predstavuje podiel intelektuálnych aktív viac ako jednu tretinu celkového investičného majetku firiem, na Slovensku nedosahuje ani päť percent. Dôvodom je