Keď ešte aktívne jazdil parkúr, bol jeho oddych riadna nádenníčina. Hoci profesionálnym jazdcom vlastne nikdy nebol. No vtedy jazdieval každý deň 5-6 hodín, pretože kôň potrebuje „pracovať“ aspoň hodinu denne a špičkový jazdec sedlá štyri aj päť koní. V tých časoch sa zvykol budiť okolo štvrtej ráno. Potom mu už niečo z toho zvyku zostalo. Dnes vstáva o pol šiestej, deň začína krátkym plávaním a ponáhľa sa do jazdiarne. „Málokedy používam slová – nemám čas,“ vraví. „Každý človek má k dispozícii 24 hodín denne, je na ňom, ako si nastaví svoje priority.“ A aby to nevyznelo len ako permanentná obeta, dodáva: „Osobne si myslím, že by som ten tlak ťažko vydržal bez koní.“ Kôň je podľa neho 500-600 kíl pozitívnej energie. „Desať minút v jeho blízkosti dokázateľne človeku vyrovná všetky negatívne vplyvy. Je to ako s deťmi,“ usmieva sa. A keď potom vždy seriózneho muža pozorujete v maštali, ako sa mazná s tými impozantnými zvieratami, ako si s nimi šepká, zmocňuje sa vás tichá závisť. Úplne iný svet.
A. Glatz, mnohonásobný majster Slovenska, Československa a reprezentant v parkúrovom jazdení, hrdo vyhlasuje, že aj za Mercedes vďačí „konským známostiam“. Keď pred rokmi z Košíc prišiel za parkúrom do Bratislavy, nielenže tu jazdil, učil ako asistent na vysokej škole, ale už vtedy bol aj správcom majetku v jazdiarni. „Tri roky som tu mal aj bufet. Tam som sa naučil, že človek zbohatne nie tým, že nedoleje, ale keď zákazníci znova prídu.“ Ešte za socializmu pracoval cez podnik zahraničného obchodu pre Rakúšanov, tam dostal ďalšiu školu o filozofii služby. Po revolúcii pritiahol do Bratislavy jednu z prvých reklamných agentúr, ale zároveň s rakúskymi spoločníkmi založil firmu, ktorá na Slovensko začala dovážať mercedesy. Po 23 rokoch je šéfom celej skupiny, ktorá s 1 200 ľuďmi predáva a servisuje túto značku s výnimkou Zvolena po celom Slovensku, ale aj v Česku a Maďarsku. „Človek má v sebe túžbu zvíťaziť. Šport vám ukáže, že niekto vám môže pomôcť, ale zadok si musíte ošúchať vy. A nemôžete zvíťaziť inak, ako najlepším výsledkom. Aj v biznise je to tak. Toto sú lepšie víťazstvá, ako sa len pridať k víťaznej skupine.“
