Slovenskí vodiči sa tento rok môžu tešiť na rekordnú dávku nových kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. Pásky by sa mali strihať hneď na piatich úsekoch s celkovou dĺžkou 47 kilometrov. To predstavuje po pôste v minulom roku, keď na Slovensku nepribudol ani meter novej diaľnice, skok na najvyššiu hodnotu za posledných desať rokov.
Kriticky potrebné sú najmä úseky na chrbticovej D1. Poľský Budimex dokončuje rozšírenie úseku dlhého 3,6 kilometra pri Triblavine. Jeho súčasťou je aj dostavba križovatky s bratislavským obchvatom D4, ktorý tak konečne bude môcť plne slúžiť svojmu účelu.
Zaceľovanie dier
Po dlhých jedenástich rokoch stavbári dokončia aj obchvat Ružomberka vrátane tunela Čebrať. Motoristi tu ušetria štvrť hodiny. Pre úpravy trasy a opatrenia proti zosuvom pôdy sa však stavba s pôvodnou cenovkou 289 miliónov eur bez DPH predražila. Oneskorenie a zdraženie zasiahlo aj úsek rýchlostnej cesty R3 medzi Tvrdošínom a Nižnou.
Na ceste R2 pri Kriváni vzniká najdlhšia slovenská estakáda. Po dokončení deväťkilometrového úseku vznikne súvislý štvorpruh od okraja Zvolena až k Tomášovciam neďaleko Lučenca. Dôležité prepojenie nielen pre blízku rozostavanú automobilku Volvo prinesie aj juhovýchodný obchvat Košíc (R4) medzi Šacou a Košickými Oľšanmi.
Stavebné stroje by mali čoskoro vyjsť aj na ďalšie úseky. „V poslednom roku sa zásadným spôsobom akcelerovala prípravná fáza projektov. Konkrétne ide o trojicu úsekov kysuckej D3, rovnako sa v zrýchlenom režime vyhlásila súťaž na výstavbu posledného chýbajúceho článku na trase Bratislava – Košice (D1 Turany – Hubová). Prebieha aj obstarávanie rajeckého privádzača,“ vymenovala hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti Mária Schusterová.
- Ako stavať diaľnice rýchlejšie
- Čo oneskoruje výstavbu diaľnic najviac? „Najmä na prípravnú fázu kladie významné časové nároky posudzovanie vplyvov na životné prostredie a celkovo povoľovací proces,“ odpovedá na otázku Národná diaľničná spoločnosť. Zrýchlenie procesov pred prvým kopnutím do zeme by podľa ministerstva dopravy mala priniesť nová legislatíva. „V minulom roku sme pripravili zákon o strategických investíciách, ktorý je už v platnosti. V druhom čítaní v Národnej rade SR je stavebný zákon, ktorého účinnosť je plánovaná od 1. 4. 2025,“ uviedla hovorkyňa rezortu Petra Poláčiková.
Klamlivé porovnanie
Radosť z nových úsekov kalí fakt, že sa štátu pri výstavbe autostrád nedarí dodržať pôvodný rozpočet ani harmonogram a výnimkou nie sú ani úseky, pri ktorých sa termín dokončenia odsúval opakovane.
Aby sme získali prehľad o skutočnom tempe výstavby, treba hodnotiť prírastky za dlhší čas ako jeden rok. V práve skončenom desaťročí sa slovenská diaľničná sieť rozrástla o 195 kilometrov. To je síce druhý najväčší prírastok v histórii, zároveň však o štvrtinu menej ako v predchádzajúcom desaťročí 2005 až 2014. Ak sa príprava stavieb nezrýchli, bude celá sieť dokončená až v 70. rokoch, teda po viac ako sto rokoch od začiatku jej budovania.
Na druhej strane diaľničná infraštruktúra nie je taká biedna, ako by sa pri pohľade na absolútne počty kilometrov autostrád u susedov mohlo zdať. Na milión Slovákov pripadá podobná dĺžka rýchlostných komunikácií ako na milión Nemcov. Sčasti pre geografické podmienky (pretiahnutý tvar krajiny s relatívne nízkou hustotou osídlenia koncentrovaného do kotlín) je národný cieľový stav ambicióznejší.
