Sotva existuje lepší popis vzťahu technológií s vekom používateľa, ako ten z pera autora kultového sci-fi Stopárov sprievodca po galaxii Douglasa Adamsa: „Po prvé, všetko, čo bolo vynájdené, kým ste sa narodili, je normálna a bežná vec a súčasť života. Po druhé, všetko vynájdené medzi 15. a 35. rokom vášho života je nové a vzrušujúce a revolučné a pravdepodobne na tom môžete vybudovať svoju kariéru. A po tretie, všetko vynájdené po vašej tridsaťpäťke je proti prirodzenému poriadku vecí.“ Z toho by malo byť zrejmé, že pre seniorov bude počítač či nebodaj smartfón a tablet priam diabolským vynálezom.
Nemusí to tak byť vždy, že starším ľuďom sa s technológiami nedá spolunažívať. A nejde len o výnimky z pravidla. Tým skôr, že koleso času sa nemilosrdne krúti: „čerství“ seniori už s počítačmi, softvérmi či mobilmi nezriedka prežili dlhé roky a plynule s nimi prešli aj do obdobia, keď si začnú viac všímať striebro vo vlasoch.
Dôchodok s tabletom
Mária a Marián sú klasický slovenský manželský pár na aktívnom dôchodku. Teda možno nie až taký klasický. Obaja majú po šesťdesiatke a len ťažko si vedia predstaviť život bez internetu či smartfónu. Marián, stavebný inžinier, sa k počítačom dostal už začiatkom 80. rokov, bol to jeho veľký koníček. Patril medzi prvých, čo počítač využívali aj na prácu. Ktorá mu vďaka tomu išla od ruky rýchlejšie než jeho kolegom. Občas dokonca zastupoval celé itečkové oddelenie firmy a školil ostatných kolegov, keď zavádzali nový softvér. Láska k technológiám mu ostala natrvalo.
Začiatkom deväťdesiatych rokov k počítaču „dotlačil“ aj manželku Máriu, ktorá pracovala ako redaktorka a prekladateľka. Prechod z písacieho stroja, ktorého hlavným znakom boli nekonečné opravy, na počítač s textovým editorom (svojho času priam kultový, no dnes už neexistujúci) T602 bol len začiatok. Časom si osvojila prácu s internetom: všetky slovníky má na webe, s kolegami a autormi komunikuje cez e-mail alebo Skype.
Aj keď potomkovia už z rodičovského domu odišli, v domácnosti sú stále dva stolné počítače. Aby nedochádzalo k škriepkam. Pred pár rokmi Mária prešla na smartfón s mobilným internetom. Vlani do ich výbavy pribudol tablet. Marián si na ňom vybavuje poštu, číta knihy, sleduje športové výsledky, spravuje domáce financie. Mária si na ňom zasa upravuje fotografie z dovolenky, ktoré potom na Facebooku sharuje priateľom zo speváckeho zboru.
Pre Mariána s Máriou je úplne prirodzené nakupovať kozmetiku alebo rezervovať si hotel cez internet. Alebo sa s vnúčatami baviť online, cez videohovor. Hovoria, že veľkou výhodou je znalosť angličtiny. Ale dodávajú, že využívanie a pôžitok z technologických hračiek nie je otázka jazyka, regiónu, financií alebo veku. Jednoducho sa ich človek nesmie báť.
Starí noví zákazníci
Za pravdu im dávajú aj technologickí analytici. Zaužívalo sa síce konštatovanie, že ľudia nad 65 rokov vo všeobecnosti nepatria k tým, čo nové technológie prijímajú s otvorenou náručou. Lenže v súčasnosti už vidieť rozdiel medzi šesťdesiatnikom z roku 2000 a 2010. Inými slovami, prichádza generácia seniorov, ktorí patria do druhej Adamsovej skupiny.
A to znamená milióny spotrebiteľov pre technologické firmy. Ukazujú to aj výsledky analytickej spoločnosti Pew Research, ktorá skúmala správanie starších ročníkov v kontakte s novými gadgetmi. Napríklad vlani vlastnilo smartfón osemnásť percent Američanov vo veku nad 65 rokov. Rok pred tým to bolo trinásť percent. Analytici očakávajú, že percentá len porastú.
Dodávateľom to podľa niektorých názorov nedochádza. „Vývojári sa zameriavajú na technológie pre dvadsiatnikov a tridsiatnikov. Uniká im obrovská príležitosť osloviť viac ako stomiliónovú skupinu používateľov nad päťdesiat rokov,“ mieni Laurie Orlovová z analytickej spoločnosti Age in Place Technologies. Tých sto miliónov seniorov a takmer-seniorov vidí na americkom trhu, ktorého aktuálnu hodnotu odhaduje na dve miliardy dolárov. Pričom do konca tejto dekády podľa neho narastie na dvadsať miliárd.
Ešte štedrejšie sú predpovede Semico Research. Podľa nich predaj elektronických zdravotných pomôcok, ako sú smart náramky s kontrolou činnosti srdca, do troch rokov stúpne na tridsať miliárd dolárov. A to nepočítajú s klasickými smartfónmi či tabletmi. Tie sú ako stvorené na zaslúžený relax. Rybárčenie alebo trebárs organizovanie klubu seniorských parašutistiek sú s nimi praktickejšie a zábavnejšie.
Veľké tlačidlá a alarm
Vcelku svižne na nástup novej cieľovej skupiny zareagovali výrobcovia mobilov. Telefóny pre seniorov možno ľahko rozoznať od „štandardných“ modelov. Predovšetkým majú zväčšené ovládacie prvky a na zadnej či bočnej strane sa často nachádza alarm tlačidlo.
Veľká klávesnica, ako aj displej s veľkými číslami a písmenami zjednodušujú používanie ľuďom s horším zrakom a slabšou motorikou. Červené alebo oranžové tlačidlo zasa zavolá predvolenú osobu alebo pošle textovú správu dcére, susedovi. Pokročilejšie kúsky pri stlačení alarmu odošlú príjemcovi správy aj GPS súradnice mobilu. To ak by sa starý otec zamotal niekde na hubách.
Ľahšie ovládateľné mobily má v portfóliu takmer každá značka. Niektoré sa na tento segment výslovne zameriavajú, ako napríklad (rakúska) Emporia alebo (český) Aligator. Kto čaká, že mobily pre seniorov sú „šunky“, bude prekvapený. Novšie modely majú farebný displej, FM rádio s reproduktorom, podporujú Bluetooth a pamäťové karty, v balení býva aj dokovacia stanica. To všetko v cene do päťdesiat eur.
Alternatívnym riešením môže byť prispôsobenie bežného smartfónu starším používateľom na softvérovej úrovni. Samsung v niektorých modeloch radu Galaxy umožňuje prepnúť používateľské grafické prostredie do takzvaného Easy módu. Domáca obrazovka zobrazuje väčšie ikony usporiadané do riedkej matice, písmo je zväčšené, smartfón je prívetivejší pre začiatočníkov alebo seniorov. Jestvujú aj aplikácie tretích strán, ktoré zmenia grafické prostredie smartfónu tak, že je oveľa lepšie čitateľné a intuitívnejšie.
Nezabudni na lieky
Niektoré firmy idú so starostlivosťou o skôr narodených ešte ďalej. Firma Lively ponúka senzor aktivity, ktorý má čiastočne nahradiť opatrovateľku. Má podobu drobného prívesku: ak sa napríklad pripne k dávkovaču liekov, bude človeku pripomínať, že je na ne čas. Prípadne skontroluje, že sa s liekovkou nehýbalo, takže si niekto zabudol liek vziať. Obdobne sa senzor môže pripnúť na dvere chladničky, kľúče alebo dvere od záhrady. Systém odpozerá rutinné správanie používateľa – a ak z neho vybočí, upozorní na to.
Súčasťou obchodného balenia senzora aktivity je služba LivelyGram. Ak starí rodičia nepoužívajú internet, nemôžu sa k nim dostať fotografie, ktoré na sociálnych sieťach zdieľali ich vnúčence. LivelyGram fotografie vyzbiera, vytlačí a vo forme papierového albumu ich dvakrát mesačne posiela klasickou poštou.
Technika vie zatlačiť aj na pocit samoty, ktorým mnohí seniori trpia. Telefonovanie je jedna vec, vizuálny kontakt ďalšia. Firma Telylabs má riešenie aj pre domácnosti bez počítača: webkamera pre skajpové videohovory so širokouhlým objektívom a smerovými mikrofónmi. Pripojí sa k akémukoľvek televízoru (cez HDMI), netreba ju špeciálne inštalovať, stačí sa prihlásiť do účtu a výsledkom je virtuálne okno do izby vnúčat na druhej strane krajiny. Samozrejme, bez internetového pripojenia to nejde.
Čoraz viac výrobcov technológií sa pripája k módnej vlne kardionáramkov či fitnes hodiniek, ktoré sú vhodné aj pre seniorov. Či už je to Fitbit, Jawbone Up alebo SmartBand, nevtieravým spôsobom kontrolujú, koľko krokov človek spravil, koľko pritom spálil kalórií. Okrem základných senzorov, ako gyroskop a akcelometer, pribúdajú v náramkoch viaceré ďalšie. Napríklad snímač srdcového pulzu. O zvyšok sa postará fantázia vývojárov softvérových aplikácií, slúžiacich na efektívne sledovanie aktívneho rodiča, ktorý to s džogingom niekedy preháňa.
Slabý záujem
Aj na Slovensku beží niekoľko projektov, ktoré spájajú starostlivosť o seniorov s novými technológiami. Pred troma rokmi trnavská firma YMS v spolupráci s Orangeom spustila službu Elektronický strážca. Jej základom bolo miniatúrne zariadenie s tlačidlom alarm a možnosťou telefonovania na štyri vybrané čísla. V pozadí fungoval dispečing, ktorý monitoroval udalosti odoslané z tohto zariadenia. Elektronický strážca bol určený pre seniorov, ako aj pre zdravotne postihnutých alebo ľudí žijúcich či pracujúcich osamote. Mal byť sociálnou službou samospráv pre občanov, do projektu sa zapojili Košice, Martin a Trebišov. Vlani však pre nízky záujem stroskotal. YMS plánuje projekt oživiť, tentoraz už nie cez mestá a samosprávy. Podobný systém chce tento rok spustiť Antik v obci Kechnec.
Krajina telefónov pre seniorov
Česká spoločnosť Aligator je na slovenskom trhu jedným z najväčších predajcov telefónov pre seniorov. Okrem odolnej konštrukcie či dostupnej ceny zaujme funkciou SOS Locator, ktorá po stlačení tlačidla alarm pošle esemsku s webovým odkazom na polohu mobilu na mape. Česko je tiež rodiskom prvej pevnej linky so SIM kartou. Firma Jablocom v roku 2005 predstavila mobil, ktorý mal formu bežnej pevnej linky. Bez nutnosti pripájať ho káblami, fungoval aj na batériu. Počítačová (qwerty) klávesnica umožňovala rýchle písanie esemesiek. V spájaní mobility a konzervatívneho používania pokračuje Jablocom doteraz, aj keď sa do tohto segmentu pustili ďalšie značky, prevažne z Číny. Najnovšie plánuje skombinovať pevnú linku so smartfónom. Klasické slúchadlo na kábli ostáva, no tlačidlá nahradila dotyková plocha tabletu.
Facebook starne
V Spojených štátoch modrú sociálnu sieť používa 180 miliónov ľudí. Podľa skríningu z januára najväčší nárast za posledné tri roky, až 80 percent, zaznamenala veková skupina 55+. Po neplnoletých tínedžeroch ide o druhý najväčší segment. Kým v roku 2011 facebookovalo viac ako pätnásť miliónov „postarších“, začiatkom tohto roka ich bolo 28 miliónov. Vekové skupiny 13 – 17 a 18 – 24 dokonca zaznamenali pokles. Najpočetnejšou skupinou sú momentálne používatelia vo veku od 35 do 54 rokov. Na Slovensku toľko seniorov ešte lesku a biede Facebooku nepodľahlo. Vo veku nad 54 rokov ich statusuje a lajkuje mierne nad šesť percent.
