Miroslav Hlivák novým zákonom dáva viac slobody úradom a štátnym firmám v oblasti verejného obstarávania. Riskuje pritom, že to zneužijú. Predseda ÚVO chce prípadné podvody aktívnejšie odhaľovať a trestať. Už viackrát za svojho pôsobenia v úrade ukázal, že vie byť nekompromisný aj v politicky citlivých prípadoch. Porušenie zákona vo svojich verdiktoch opakovane vyčítal aj ministerstvu vnútra ešte pod vedením Roberta Kaliňáka. Či naňho niekto v tejto súvislosti vyvíjal nátlak, M. Hlivák nepotvrdil ani nevyvrátil.
Pripravili ste zákon, ktorého cieľom je zrýchliť a spružniť proces verejného obstarávania. Vnímate aj riziko, že sa to bude zneužívať?
Toho roku sme oslávili 25. výročie vzniku Slovenskej republiky. My týmto zákonom urobíme aj test toho, či sme ako národ a spoločnosť vyzreli a či si vieme tie svoje veci verejné spravovať tak, ako je štandard v krajinách EÚ. Som rád, že verejné obstarávanie sa stalo predmetom verejného záujmu. Ovplyvňuje totiž nálady spoločnosti, vnímanie výkonu verejnej moci, má vplyv na podnikateľov, ktorí sa na súťažiach zúčastňujú, je alfou a omegou pre všetky štátne inštitúcie, obce, mestá, vyššie územné celky. Tvorili sme ho osem mesiacov, pre Slovensko absolútne neštandardným spôsobom. Tézy sme odrokovali s vyše stovkou subjektov, od tých, ktoré sú povinne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, cez celý tretí sektor, akademickú obec a aj zástupcov médií. Nechcem však povedať, že sa nekalých praktík neobávam. Treba pripustiť, že tie individuálne zlyhania budú, viem, že nežijeme v ideálnom svete.
Ako chcete zabrániť, respektíve obmedziť zneužívanie zákona?
Budeme na tieto zlyhania pozerať, v prípade, ak bude porušený zákon, rozhodneme a uložíme pokutu a súčasne nekalé praktiky budeme postihovať v zmysle novo nastaveného systému. Pod mojím vedením úrad iniciatívne začal niekoľko kontrol aj v spoločensky citlivých prípadoch.
V čom sa prístup úradu za vášho pôsobenia zmenil?
Podstatný rozdiel je v tom, že podozrenia z nekalých praktík postupujeme na Generálnu prokuratúru, Protimonopolný úrad (PMÚ) a Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR v skorej fáze šetrenia, teda keď ich odhalíme v živých konaniach. Tak sa stalo v prípade mesta Holíč, kde sme povedali, že je tam konflikt záujmov. Ak dáte zákazku príbuznému, to nepatrí do verejného obstarávania. Ďalším príkladom, ktorý sme postúpili ďalej, boli zákazky na strednom Slovensku v súvislosti s verejným osvetlením. Pri zákazke jedného mestského podniku sme dali podnet na NKÚ. Úrad sa zmenil v aktívnom poňatí témy. Preto sme si dovolili predložiť novelu zákona, ktorá je plne v súlade s európskymi štandardmi.
Takže to znamená, že podnetov na políciu a NKÚ a PMÚ pribudlo?
Nemám k dispozícii všetky štatistiky, ale môžem povedať, že tam, kde vidím nekalé praktiky, tam podnety dávam. Obchodil som inštitúcie, ktorú sú na to určené – Generálnu prokuratúru SR, Protimonopolný úrad a Najvyšší kontrolný úrad a predložil som im svoju víziu – aby sme sa prvýkrát systematicky dali dokopy na poli verejného obstarávania. Podpísali sme memorandá, ktoré často využívame.
Otázka je, či úrad tieto podnety nedával aj predtým, či je to naozaj váš prínos.
Rozdiel je v tom, že postupujeme tie podnety ešte v rámci živých konaní. Potvrdil to aj predseda PMÚ, aj generálny prokurátor. Ak sa niekto na nich v minulosti obrátil vo veci, ktorá bola skončená, tam už veľmi ťažko dohľadáte mieru trestnej zodpovednosti alebo či tam došlo k nekalému súťažnému konaniu. My sme zmenili filozofiu: po prvé, že to robíme v živých konaniach, a po druhé, že to berieme ako prirodzenú súčasť našej činnosti.
Vraveli ste, že ten zákon je niečo ako test, či sme ako spoločnosť vyzreli. Čo si myslíte – je biznis so štátom na Slovensku viac pokrivený a skorumpovaný ako v západnej Európe?
Bol som 16 rokov advokátom a odišiel som ako partner najväčšej advokátskej kancelárie. Chcel som ukázať, že úrad sa po 17 rokoch dá riadiť inak. Som totiž presvedčený o tom, že funkcia predsedu ÚVO je v prvom rade funkcia odborná. Nastavil som úrad na to a sám idem tým príkladom, že keď vidím nezákonnosť, tak rozhodnem. Chcem nabádať na to, že je to služba verejnosti. Myslím si, že nie som kompetentný hodnotiť mieru korupcie. Mojou úlohou je posudzovať, či sa dodržiava zákon.
Tak zostaňme v oblasti verejného obstarávania. Objavujú sa na Slovensku manipulácie vo verejnom obstarávaní častejšie ako v západnej Európe? Podľa dát Európskej komisie sa u nás príliš často objavujú súťaže s jedným uchádzačom, čo naznačuje, že tender je ušitý na mieru.
Hlavný problém, prečo je tam len jeden uchádzač, súvisí napríklad s opisom predmetu zákazky alebo s podmienkami účasti. Časť vecí sme urobili v legislatíve a časť metodickou činnosťou, aby sme prilákali väčší počet podnikateľov do súťaží. Na jeseň chcem osloviť aj podnikateľov na koncepčnú činnosť s otázkou, aké majú problémy a prečo sa nehlásia do súťaží. A chceme sa tiež pozrieť na to, aké sú pravidlá v krajinách, kde je vyšší počet súťažiacich. Zároveň sme zriadili inštitút verejného obstarávania, aby sme si robili vlastné štatistiky.
Umáraním sa sa budú naše problémy len prehlbovať a neposunieme sa dopredu
Čo je podľa vás hlavný dôvod, prečo sa uchádzači nehlásia do súťaží?
V tejto chvíli nemám na to jednoznačnú odpoveď. Rozpráva sa, že nie je dôvera v tie súťaže. Trvajú dlho, podnikatelia museli skladať finančné zábezpeky. Vyslali sme im veľmi jasné posolstvá. Napríklad sme skrátili všetky lehoty, ktoré sa skrátiť dali. Znížili sme kaucie pri podávaní námietok. Zaviedli sme generálny pardon, ak si neaktualizovali údaje v registri hospodárskych subjektov. Posunuli sme vyššie latku pri rozhodovaní o tom, čo je a čo nie je v poriadku.
Spomínali ste spoločensky citlivé prípady. Nemali ste kvôli tomu nejaké problémy, napríklad pri prípadoch ministerstva vnútra, ako bolo obstarávanie vrtuľníkov či administratívnej budovy? Nemali ste telefonát napríklad od ministerky alebo ministra vnútra?
Rozhodol som slobodne a odborne.
Tlaky neboli?
Opäť zopakujem: rozhodol som slobodne a odborne a za rozhodnutiami si stojím.
Viaceré verejné inštitúcie sú spolitizované, aktuálne to vidno najmä v RTVS a v polícii. ÚVO nečelí tlakom zo strany politikov?
Môžete verejne sledovať moje kroky a rozhodnutia a na základe toho si môžete urobiť obraz. Mojou snahou je, aby boli obstarávania transparentné a súťaživé. Takto nastavujem pravidlá zákonné, pravidlá fungovania úradu, pôsobenia, rozhodovania a metodickej činnosti. Reálne robíme reformné kroky. Otvorili sme úrad, obchodili sme VÚC, spolupracujeme so ZMOS-om a to isté chceme spraviť s podnikateľmi. Nestačí len meniť zákon. Musíme meniť vnímanie, aktivitu úradu a pomôcť aj všetkým subjektom, ktoré sa na verejnom obstarávaní zúčastňujú. Usilujeme sa o etablovanie úradu v zahraničí. Mojím poradcom pre profesionalizáciu sa stal vysokopostavený predstaviteľ OECD, posilňujeme spoluprácu v rámci V4, OLAF, máme za sebou rokovania s europoslancami, audítormi a čakajú nás rokovania s eurokomisármi. Medzinárodná spolupráca má slúžiť ako garant odbornej činnosti úradu, preto je naše postavenie v zahraničí mimoriadne dôležité.
Keď máte také vysoké ambície, nesnaží sa vás niekto odtiaľto vytlačiť?
Zatiaľ nemám o tom vedomosť.
Keď začal byť Protimonopolný úrad razantnejší v oblasti kartelov, skončilo sa to rozbitím tímu, ktorý bol za to zodpovedný. Nehrozí niečo také aj tu?
Chcem urobiť všetko pre to, aby som mohol zodpovedne tieto kroky robiť. Napĺňam svoj projekt a chcem urobiť všetko pre to, aby sme to dotiahli do úspešného konca.
Už dávnejšie ste povedali, že ste sa nestretli so žiadnym politikom v súvislosti s vašou kandidatúrou, ale zároveň platí, že predsedom ste sa mohli stať iba so súhlasom ministrov. Prečo si vybrali vás?
V čase, keď bola vyhlásená druhá voľba predsedu ÚVO, sme na Právnickej fakulte UK zakladali Alumni klub – klub úspešných absolventov a v tom čase sme sa s pánom dekanom začali rozprávať o tom, čo bolo medializované – že prvé kolo bolo neúspešné, druhé bolo avizované, a došla reč na to, či by som skúsil kandidovať na predsedu. Vždy som mal blízko k sledovaniu verejného života. Funkciu predsedu som vnímal v prvom rade ako odbornú. Rozhodol som sa, že svoj život zmením a pokúsim sa spraviť niečo v tejto oblasti. Pripravil som si projekt a do tej kandidatúry som išiel. Návrhy z mojej prezentácie vyvolali veľmi živú diskusiu oproti iným kandidátom. S politickým krytím to nemalo nič spoločné.
Zákon o verejnom obstarávaní je asi najčastejšie novelizovaným zákonom. Nie je táto zmena zbytočne radikálna? Nebude to mať skôr opačný efekt – že kým si všetci zvyknú na nový zákon, tak budú robiť veľa chýb.
Ak sa chceme pohnúť v téme verejného obstarávania ďalej, je potrebná radikálna zmena. Áno, je potrebné si na ňu zvyknúť. Preto sme s touto témou prešli celé Slovensko a prezentovali Európskej únii a OECD a poctivo sme ju od začiatku komunikovali a v tom budeme pokračovať ďalej.
Keď budú mať obstarávatelia viac voľnosti pri zákazkách, nebolo by dobré to nejakým spôsobom vyvážiť – napríklad tieto zákazky dôslednejšie kontrolovať?
So ZMOS-om sme sa dohodli veľmi otvorene na tom, že tam, kde uvoľňujeme pravidlá, ideme do nového typu spolupráce. Ak niekto zneužije uvoľnenie pravidiel, ZMOS nám bude dávať podnety na svojich členov a my ich budeme kontrolovať. Zároveň bude robiť osvetu vo svojom združení. Myslím si, že napríklad po rozhodnutí voči mestu Holíč je na Slovensku úplne všetkým jasné, že zadávať zákazku rodinným príslušníkom sa nesmie. Ideme so ZMOS-om hovoriť o tom, ako obciam pomáhať, pomôcť im so vzorovými podmienkami, poradiť im, ako zo súťaží zákonne eliminovať firmy, ktoré tam evidentne nejdú s cieľom čestnej hospodárskej súťaže. Spolu so ZMOS-om budeme obce nabádať na spoločné verejné obstarávanie, budeme im vysvetľovať, ako majú stanoviť súťažné podmienky a opísať, čo budú obstarávať. Zákazky s nízkou hodnotou doteraz opisoval paragraf, ktorý mal štyri vety. V malej obci má obstarávanie na starosti jeden pracovník, ktorý má ešte aj inú agendu. Dlho sme rozmýšľali nad tým, ako nastaviť legislatívu, aby tomu rozumel. Napísali sme tam od A po Z všetko, čo má pri tej zákazke s nízkou hodnotou robiť a kde sa má pohybovať. Zjednodušene povedané, on si môže vytrhnúť tie tri-štyri strany zo zákona a celý zákon dať nabok.
Predchádzajúce zmeny zákona tiež sledovali nejaké ciele, napríklad skrátenie konaní. No napokon sa nepodarilo ich naplniť. Nedopadne to teraz rovnako?
Ak by som mal k tomu takto pristupovať, tak som to nemusel robiť. Chcem urobiť všetko pre to, aby to bolo úspešné. Prečo si veci verejné vedia spravovať v iných krajinách a my nie? Súčasné pravidlá sú komplikované a rigidné, že si ľudia nevedia obstarať, čo potrebujú. Máme zostať v tom, že si obec po zime v máji nevie opraviť cestu, lebo čaká na verejné obstarávanie? Že máme problémy s čerpaním eurofondov? Že rozhodnutia úradu nie sú v Únii rešpektované? Umáraním sa sa budú naše problémy len prehlbovať a nikdy sa neposunieme dopredu. Áno, viem, že ruka v ruke s tým sa budeme pýtať – nebude sa to zneužívať, nebudú tam nekalé praktiky? V prípade, ak bude porušený zákon, rozhodneme a uložíme pokutu a súčasne nekalé praktiky budeme postihovať v zmysle novo nastaveného systému.
Existuje názor, že toto vedenie úradu je oproti tomu predchádzajúcemu odvážnejšie. Ako zmenu zobrali zamestnanci?
Nechcem hodnotiť predchádzajúce vedenie. Myslím si, že aj tá rozhodovacia prax kontrolórov z hľadiska miery ich slobody ukazuje, že sú stotožnení s filozofiou, ktorú razím. A s tými zamestnanci, ktorí s tým neboli stotožnení, sme sa rýchlo rozlúčili.
Reagovali niektorí tak, že do tohto prípadu radšej nepoďme, lebo je politicky citlivý?
Nie. Ja som povedal svoju filozofiu novým riaditeľom, ktorí vydávajú rozhodnutia v prvom stupni. Tu neplatí nič také, že tieto veci nebudeme riešiť.
Zdroj: Miroslava Spodniaková
Miroslav Hlivák (39)
vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského, v advokácii pôsobí od roku 2001, najskôr ako koncipient u advokáta Jozefa Vaculíka. V roku 2009 vstúpil do advokátskej kancelárie Soukenník – Štrpka, ktorá je jednou z najväčších na Slovensku. Neskôr sa stal jej partnerom. Predsedom ÚVO sa stal v roku 2017.
