Nie náhodou sa v európskej histórii rozmach tlače prekrýva s obdobím šírenia kávy po starom kontinente. „Poďme na kávu“ znamená výzvu na predebatovanie nápadu na článok či na nájdenie cesty z tvorivého bloku. Málokto odmietne, aj keď taká káva môže trvať aj hodinu.
A kuchynka, samozrejme, pamätá oveľa viac než len tvorbu. V predchádzajúcej redakcii bola pamäť miesta fyzická: sadrokartónové podhľady boli rozďobané stopami po štupľoch zo šampanského. Kuchynka totiž zažívala aj oslavy narodenia detí, promócií (veľa trenďákov začínalo v novinách ešte počas školy), narodenín. A tiež svadieb. Za 25 rokov sa v TRENDE zoznámili najmenej osem párov, ktoré si spolu založili rodiny a majú celkovo 16 detí.
Počítače od začiatku
V kuchynke sa celý TREND vlastne aj na začiatku vyrábal. Presnejšie v kuchyni Ľubomíra Hrušovského, spoluzakladateľa TRENDU a veľmi dlho aj prvého (povedané dnešným jazykom) art directora. Prvé číslo z novembra 1991 (bolo zadarmo) vznikalo v bežnom bratislavskom byte, v kuchyni, v rodine s nedávno narodeným dieťatkom, hlboko v noci, pretože Ľubo ešte cez deň pracoval inde.
„V skutočnej kancelárii vznikalo až, myslím, piate číslo, keď nám na zalamovanie prišli počítače. To nám vtedy kolegovia z iných médií dosť závideli,“ spomína Miro Zubek, ktorý ako grafik zalomil viac ako tisíc čísel TRENDU. Strávil s ním takmer celé štvrťstoročie, než toto leto odišiel do penzie. So zalamovaním chodí vypomáhať doteraz.
Keď začínal, sadzacie programy ponúkali minimum grafiky, väčšinu vecí nastavoval ručne. Do dôchodku už odchádzal spoza 27-palcového Macu, na ktorý sa mu pohodlne zmestila celá dvojstrana TRENDU v reálnej veľkosti. Pre niektorých kolegov sa však časy akoby neposunuli. V ich textoch sa stále objavujú pozostatky z čias, keď textovej práci kraľoval editor T602. Pre grafikov dodnes zanechávajú skratky pre titulok (TL) a podtitulok (PT) aj 15 rokov po tom, čo sa spôsob zadávania textov úplne zmenil. Tradícia v TRENDE zohrávala vždy veľkú úlohu.
Pre podnikavých aj hladných
Na začiatku deväťdesiatych rokov na slovenskom trhu chýbal titul, ktorý by podnikania chtivých ľudí zorientoval v novej situácii. „S podnikaním nemal skúsenosti skoro nik, chýbali informácie, vysvetlenia množstva novej legislatívy i príklady zo zahraničia. S cieľom pomôcť ľuďom v podnikaní sme TREND zakladali,“ vysvetľuje ďalší zo spoluzakladateľov TRENDU Oliver Brunovský. Bol prvým šéfredaktorom a funkciu opäť prevzal pred troma rokmi, už tretíkrát počas existencie TRENDU.
Kto je kto v TRENDE (kliknite pre zväčšenie):
Zameranie na podporu férového podnikania, s ktorým TREND vznikal, ostalo magazínu doteraz, postupne k nemu pribudli aj ocenenia za skvelé podnikateľské výsledky: Firma a Banka roka, neskôr i Poisťovňa roka. Ocenenia sa dočkali i najlepší manažéri a najnovšie, od tohto roka, aj investori.
A nezabudlo sa ani na to, že podnikatelia sa chcú aj uvoľniť a vychutnať si život. A tak v priebehu času pribudli napríklad aj hodnotenia reštaurácií a hotelov, ktoré tiež až doteraz dostávajú svoje ceny TREND top za vynikajúce služby. A samozrejme aj skvelú kuchyňu.
„Každý na polovicu zložený nový lososový TREND som otváral a otáčal na poslednú stranu, kde bývala recenzia reštaurácie. Až potom som sa pustil do samotných novín,“ spomína dlhoročný čitateľ TRENDU a významný bankový manažér. V časoch, keď hodnotenia používateľov neboli rýchlo a pohodlne dostupné na internete, boli hodnotenia TRENDU dobrou pomôckou, ak chcel podnikateľ zobrať obchodného partnera na obed.
Od začiatkov doteraz
Spomínaný lososový papier bol dlhé roky výrazným odlišovacím znakom TRENDU. Aby bol v stánkoch ľahko viditeľný, hneď na začiatku sa zakladatelia týždenníka rozhodli pre veľký formát a lososovo sfarbený papier à la Financial Times. Papier bolo treba dovážať z Fínska.
TREND sa snaží byť centrom slovenskej biznis komunity
So šéfredaktorom si pamätajú začiatky viacerí súčasní členovia redakcie: jazyková editorka Janka Ševčíková a Nina Dzedzinová, ktorá bola tajomníčkou redakcie, dlho mala na starosti predplatné a dnes sa stará o konferencie a ďalšie eventy. Automobilový novinár Jozef Prosnan bol prvý zamestnaný reportér. Z novín nikdy neodišli preto, prečo sa ho už roky držia aj mnohí ostatní: redakčné prostredie im prirástlo k srdcu, TREND vždy mal a dodnes má špecifickú atmosféru. Dočasné kancelárie prvého TRENDU v priestoroch tlačiarne čoskoro nestačili, a tak sa malá redakcia opäť sťahovala.
„Celé vybavenie sme naložili do favoritky, na tie ďalšie sťahovanie sme už potom potrebovali nákladné autá,“ spomína M. Zubek. Firma sa totiž veľmi rýchlo rozrastala tak v redakcii, ako aj na iných oddeleniach. V časoch najväčšieho rozmachu zamestnávala vyše sto ľudí.
Lososová veľkoformátová podoba vydržala TRENDU zhruba polovicu doterajšieho života, než prišlo rozhodnutie v roku 2002 prejsť na súčasný magazínový formát. Jeho logo prešlo zmenou písma a získalo typickú červenú farbu.
Utajuje sa menej
Zásadne sa za ten čas zmenila i novinárska práca. V deväťdesiatych rokoch bola dostupnosť informácií na úplne inej úrovni ako dnes. Internet na Slovensku prakticky neexistoval a získavať napríklad rutinné vládne informácie bolo hlavne za čias Vladimíra Mečiara dobrodružstvom ako z filmov o Indiana Jonesovi.
„Dlho bolo mojím najväčším úspechom, keď sa mi v deväťdesiatych rokoch za Mečiara podarilo získať dáta o plnení štátneho rozpočtu. To boli čísla, ktoré nemali ani poslanci,“ spomína Rado Baťo, súčasný poradca prezidenta A. Kisku, ktorý bol šéfredaktorom TRENDU v rokoch 2005 až 2010.
Dnes sú údaje o rozpočte dostupné na začiatku každého mesiaca na internetovej stránke ministerstva financií. Utajovali sa i tie najzákladnejšie informácie, od úročenia štátnych dlhopisov po očakávaný rast HDP. Dnes už preto môže znieť nepochopiteľne, že sa na stránkach prvých TRENDOV uverejňovali v plnom znení dokumenty ako vládna hospodárska politika či energetické stratégie.
Kauzy staré i nové
V prostredí skúpom na informácie dokázal TREND prinášať zavčasu správy napríklad o problémovom audite Devín banky (ktorá pár mesiacov nato skrachovala), o nejasnom hospodárení nebankových spoločností či o prešľapoch povedzme v košických VSŽ, než ich prevzal a zachránil nový majiteľ U.S. Steel.
A neskôr, keď už bolo informácií dostatok, stále spoločnosti pomáhala schopnosť prehľadávať tie utajené. A tak TREND vytiahol na svetlo napríklad rozsiahlu emisnú kauzu prvej Ficovej vlády, za ktorú dnes stoja pred súdom aj bývalí ministri, či podozrivé vratky DPH aj okolo Ladislava Bašternáka, ktorý postavil premiérovi luxusný byt. TREND upozornil napríklad aj na sfalšovanú analýzu diaľničného projektu, ktorý na ministerstve upravovali tak dlho, až z nej konečne vyšiel výhodnejšie PPP projekt.
Tento prístup si vyžaduje špecifický druh novinárov. Preto sa v redakcii len v menšine vyskytujú vyštudovaní žurnalisti. Skôr ide o ľudí s ekonomickým zameraním, ktorí mali radi písanie. TREND nakoniec v týchto vodách výdatne lovil, pre študentov ekonomických smerov organizoval dobrovoľné večerné kurzy žurnalistiky. Úspešní absolventi dostali ponuku v TRENDE pracovať (vrátane autora tohto článku). Hovorcovia z asociácie hovorcov pri otázke na novinárov TRENDU reagujú takmer zhodne: „Trenďáci? To sú tí, čo sedia vždy vpredu a prví sa pýtajú.“
Odchádzajú, aby sa vrátili
Ďalších novinárov priťahuje TREND jednoducho tým, že kladie dôraz na serióznu žurnalistiku. „Ja si myslím, že každý printový novinár chce nakoniec pracovať v TRENDE,“ hovorí Filip Obradovič, ktorý je už tretí rok editorom tém týždňa. Prišiel z Hospodárskych novín, za roky existencie však magazín pritiahol ľudí zo všetkých typov písaných médií.
A niektorí odchádzajú, aby sa znovu vrátili. Kuchynkové rozlúčky sa často končia slovami „Nech sa ti darí, než sa zasa vrátiš.“ Pretože aj odchádzajúci kolegovia sa zvyknú vracať. A to aj niekoľkokrát. „Momentálne som v TRENDE už po štvrtý raz,“ komentuje zástupca šéfredaktora Igor Matloň. Počas svojej kariéry bol okrem iného aj šéfredaktorom magazínu Profit, ktorý patril do vydavateľstva TRENDU.
Makroekonóm a analytik Michal Lehuta sa vrátil do TRENDU potom, čo bol získať skúsenosti v Rade pre rozpočtovú zodpovednosť. A niekoľkokrát sa vrátili aj ďalší bývalí kolegovia, ktorí sa možno v redakcii objavia znovu. Do kuchynky sa dobre vracia.
Kto prešiel TRENDOM
Zakladateľmi TRENDU boli ekonomickí novinári Oliver Brunovský, Elena Klimešová, Juraj Kopřiva a Tatiana Repková a novinový grafik Ľubomír Hrušovský. TREND mal doteraz siedmich šéfredaktorov. Premlelo sa ním množstvo ľudí. Dlhoročný finančný analytik Ján Kovalčík napríklad dnes sleduje nákladnosť diaľničných projektov po tom, čo v TRENDE počas prvej Ficovej vlády upozornil na sfalšovanú analýzu výhodnosti PPP projektov. Jozef Hajko, ďalší z bývalých šéfredaktorov, je uznávaným historikom, ktorý sa venuje moderným dejinám Slovenska. TRENDOM prešiel Peter Švec, kedysi hovorca ministerky financií Brigity Schmögnerovej a dnes šéf komunikácie Peugeotu.
Na podobných postoch možno v rôznych firmách nájsť viacero extrenďákov. Prípadne sa nájdu v iných novinách. Tatiana Vavrová, ktorá mala dlhé roky na starosti financie, už edituje magazín Forbes, v košickej a neskôr bratislavskej redakcii TRENDU zasa dlho pôsobil Konštantín Čikovský, zástupca šéfredaktora Denníka N. František Múčka šéfuje portálu postoj.sk.