Pôvodný developer skrachoval, tržby z nájomného predtým previedol na spriaznenú firmu a potom na ďalšiu. Podobne naložil aj s vlastníctvom nehnuteľností. Nezaplatil stavebnej firme a zdá sa, že spolu s ďalšími firmami vytiahol z daňového úradu dva milióny eur cez vratky DPH.
Súčasný majiteľ sídli na Britských Panenských ostrovoch. Schránkovú firmu spravovala advokátska firma Mossack Fonseca z kauzy Panama Papers.
V pozadí centra nie je žiadne veľké meno a ani rodený Šamorínčan. Ide o muža, ktorý pred revolúciou emigroval z dedinky Bušince pri Veľkom Krtíši do Rakúska. Potom sa vrátil a Šamorínčanom predviedol svojrázny štýl podnikania. Zoznámte sa s Adriánom Očkom.
Zo starého mlyna
Medzi prvými, ktorí sa popálili pri prestavbe starého mlyna, bol Vladimír Forgáč a jeho stavebná firma. Ako vraví, pre A. Očka robili búracie práce. Napokon im Očkova firma nezaplatila, no oni si svoje peniaze vysúdili, povedal TRENDU V. Forgáč.
Horšie už dopadla firma, ktorá bola na stavbe hlavným zhotoviteľom. Firma STAVECO – stavebná sa k svojim peniazom nedostala a skrachovala. Pritom v rokoch 2007 – 2008 A. Očko platil načas. Problémy nastali až v roku 2009, pár mesiacov pred otvorením. Podľa zákulisných informácií A. Očko minul peniaze, lebo objednával drahý materiál a často menil projekt, čo si vyžiadalo práce a náklady navyše. Potom prestal platiť.
STAVECU nepomohol ani verdikt rozhodcovského súdu, podľa ktorého má nárok na úhradu faktúr za takmer 900-tisíc eur a k tomu úroky z omeškania a zmluvné sankcie.Dnes je už STAVECO v rukách konkurzného správcu, ktorý v boji o nezaplatené faktúry pokračuje. Ťažko povedať, či tým môže ešte niečo dosiahnuť. Jeho dlžník, Očkova spoločnosť Euro LOGOS podľa portálu Finstat.sk vlastní len pár drobných, lebo nehnuteľností sa zbavil.
Nechýbalo veľa a všetko mohlo byť inak. STAVECO – stavebná podľa zdrojov TRENDU žiadala súdy, aby prevodom nehnuteľností zabránili predbežným opatrením. Bolo to v apríli 2010. Súdy túto požiadavku podľa informácií TRENDU zamietli, lebo im chýbal dôkaz, že sa majiteľ Areny naozaj chystá nehnuteľnosti previesť. Arena zmenila majiteľa ešte v tom istom mesiaci. Euro LOGOS ju predal eseročke Sower, tá ju o štyri dni predala firme Asprom (obe patrili Očkovi) a tá ich previedla na Trexo Industries z Britských Panenských ostrovov, uvádza dokument, ktorý má TREND k dispozícii. A. Očko na tieto firmy postupne prevádzal aj príjmy z nájomného.
Inými slovami, dlžoby nechal A. Očko v starej firme a to, čo malo hodnotu, preniesol do novej. A zopakoval to niekoľkokrát za sebou. Od roku 2012 vyberá nájomné aktuálny majiteľ Trexo Industries. TREND mal možnosť nahliadnuť do jeho zložiek v Panama Papers v spolupráci s Českým centrom pro investigativní žurnalistiku. Nachádzajú sa tu dokumenty o založení a správe Trexa, ale podrobnosti o jeho skutočnom majiteľovi a jeho zámeroch chýbajú.
Ako utopiť dlžoby
Podľa dobre informovaného zdroja si mali Očkove firmy počas týchto prevodov vytiahnuť od štátu cez DPH spolu dva milióny eur.
Účtovné závierky Očkových firiem to pripúšťajú. Euro LOGOS podľa nich predal svoje nehnuteľnosti v roku 2010. V tom istom roku si začal účtovať „daňové záväzky a dotácie“ vo výške jeden milión eur.
Partner konzultačnej firmy KPMG Ľuboš Vančo predpokladá, že to spolu súvisí, že ide o DPH. Dedukuje, že kupujúci spolu s kúpnou cenou fakturoval predávajúcemu aj DPH predávajúci spolu s kúpnou cenou fakturoval kupujúcemu aj DPH. „Euro LOGOS mal túto DPH odviesť štátu a pravdepodobne tak nespravil, čím mu vznikol daňový nedoplatok,“ uvažuje Ľ. Vančo. Kupujúci si podľa neho následne mohol od štátu vyžiadať vratku DPH. Inými slovami, jedna firma DPH neodviedla, druhá si ju vyžiadala od štátu a prišla k miliónu eur.
Ďalší milión eur dlhoval štátu Očkov Sower, ktorý získal Arenu od Euro LOGOSU. Podľa Ľ. Vanča mohol tento dlh vzniknúť podľa rovnakého scenára. Táto dedukcia sedí s informačným zdrojom TRENDU, podľa ktorého si Očkove firmy od štátu vytiahli dva milióny eur. Faktom je aj to, že ešte v závere roku 2012 mali obe Očkove firmy voči daniarom podlžnosti – každá vo výške milión eur a nič nenasvedčuje tomu, že by ich uhradili. Tvrdé dôkazy však chýbajú, a preto treba pripustiť aj možnosť, že to bolo inak. Detaily pozná Finančná správa, ktorá sa však k prípadu nechcela vyjadriť s odvolaním sa na daňové tajomstvo.
A. Očko mal možnosť vysvetliť tieto operácie niekoľko týždňov. Najskôr reagoval na telefonát textovou správou, že je odcestovaný. Keď mu reportér TRENDU vysvetlil, že chce informácie k Arene, A. Očko prestal komunikovať.
Sower zanikol zlúčením s eseročkou LS Real Trade – podobne ako s ňou v ten istý deň splynulo ďalších vyše 40 firiem. Teraz teda dlhuje daniarom milión eur LS Real Trade.
Daňový úrad postúpil nedoplatok Euro LOGOSU na štátnu akciovku Slovenská konsolidačná, ktorá existuje na to, aby vymáhala pohľadávky iných štátnych inštitúcií. V súvislosti s týmto prípadom jej posunul pohľadávky v celkovej výške 1,5 milióna eur. Slovenská konsolidačná je na tom v tomto konkurze podobne ako STAVECO – peniaze žiada od firmy, ktorá je vybrakovaná.
Mohol to byť krásny príklad nového využitia bývalého priemyselného objektu. Dnes je Arena takmer prázdna a zamestnáva súdy
Sporiteľňa čelí žalobe
Slovenskej sporiteľni zostal Euro LOGOS podľa informácií TRENDU dlžný zhruba 2,5 milióna eur. Banka na tom bola lepšie ako ostatní veritelia. Napriek všetkému mala stále na nehnuteľnosti záložné práva. A. Očko sa však nezľakol ani banky. Podľa portálu Finstat.sk dal podnet na popretie pohľadávok sporiteľne, ako aj daniarov a stavbárov.
Ďalší krok proti Slovenskej sporiteľni prišiel v roku 2015. Nový vlastník obchodného centra, čiže Trexo, napadol na súde platnosť záložnej zmluvy. Zažaloval pritom banku aj konkurznú správkyňu – za to, že banke záložné práva uznala. Výsledok ešte nie je známy.
Možno ani nebude podstatný. Slovenská sporiteľňa totiž z neznámych dôvodov zložila zbrane. Pohľadávku voči Euro LOGOSU predala a tá sa okľukou dostala k firme, za ktorou pravdepodobne stojí A. Očko. Vlastníkom pohľadávky sa stala firma, ktorej konateľkou je slovenská advokátka Emese Suba. Tá je právnou zástupkyňou aktuálneho vlastníka Areny, spoločnosti Trexo. Uviedla to v jednom z uniknutých dokumentov, ktoré sa ocitli v databázach Panama Papers. E. Suba zastupuje Trexo aj na slovenských súdoch. Advokátka nechcela TRENDU poskytnúť žiadne informácie s odvolaním sa na záväzok mlčanlivosti.
Vedúcim organizačnej zložky Trexa je Tomáš Zamec, ktorý v minulosti spolupracoval s finančnou skupinou J&T. Podľa hovorcu J&T Banky Artura Šturmankina sa J&T Finance Group v šamorínskej Arene neangažuje a T. Zamec pre žiadnu z jej firiem nepracuje. Priamy kontakt na T. Zameca hovorca neposkytol a TREND ho cez internetový prehliadač nenašiel.
Bitka o budovu
To, že Slovenská sporiteľňa predala pohľadávku, výrazne sťažilo pozíciu ostatných veriteľov. Ťažko povedať, čo tým sledovala. Banke takýto scenár mohol vyhovovať – z predaja pôžičky dostala možno viac, ako keby nehnuteľnosť zostala v majetku firmy. Alebo chcela ťažký prípad čo najskôr uzavrieť. Sporiteľňa informácie o prípade odmietla poskytnúť vzhľadom na bankové tajomstvo.
Ostatným veriteľom však tento krok nepomohol, hoci z ich strany to nie je ešte úplne stratené. V jednej z poznámok na liste vlastníctva Areny je oznámenie o začatí konkurzu, ktorý sa týka Euro LOGOSU. Pravdepodobne to znamená, že správkyňa firmy Jana Petrášová Laiferová ťahá budovu späť do majetku skrachovanej firmy. Veriteľom by mohlo pomôcť aj policajné vyšetrovanie. Podľa informácií TRENDU už vyšetrovateľ jednu osobu trestne stíha pre zločin neodvedenia dane. Ak by sa podarilo dostať nehnuteľnosti späť do majetku Euro LOGOSU, STAVECO aj štát by mohli mať ešte šancu na uspokojenie. Verme, že o tom súdy rozhodnú ešte v tomto storočí.
Prestavbu mlyna navrhla Andrea Očková, mladá architektka pôsobiaca vo Viedni. Zdroj: Martina Brunovská
Z lákavej príležitosti pasca
Adrián Očko zažaloval aj svojho spoločníka vo firme Arena Restaurant Imricha Bugára. Ich spoločná firma prevádzkovala hotel, reštauráciu a kongresové centrum. Sporia sa o podivnú pôžičku, ktorú A. Očko podľa rozhodnutia Okresného súdu Dunajská Streda I. Bugárovi poskytol, ale len naoko.
A. Očko podľa verdiktu podpísal s I. Bugárom zmluvu o pôžičke a na jej základe mu odovzdal 75-tisíc eur, I. Bugár ich vložil na účet spoločnej firmy Arena Restaurant. Krátko nato malo z jej účtu odísť 60-tisíc eur na účet Očkovej firmy Euro LOGOS. A. Očko napriek tomu neskôr od I. Bugára žiadal, aby mu pôžičku splatil. Potom mu chcel siahnuť na pozemky, ktorými sa mu spoločník za čudnú pôžičku zaručil. I. Bugárovi sa podarilo na súde predbežným opatrením prevod jeho nehnuteľností zastaviť.
Na súde argumentoval, že v skutočnosti nešlo o pôžičku, ale o úskok zo strany A. Očka. Súd mu dal za pravdu. A. Očko podľa neho „v skutočnosti nemal v úmysle poskytnúť žalovanému pôžičku, ale previesť tieto nemalé finančné zdroje na vlastné firmy, ktorých bol jediným majiteľom“, konštatoval súd. Preto žalobu A. Očka na I. Bugára zamietol. Spor však stále nie je definitívne uzavretý.
„Zjavne sfalšované“
Arena Restaurant skončila v konkurze a jej správcu Stanislava Volára takisto zažalovali. Tentoraz bol žalobcom aktuálny majiteľ Areny firma Trexo. Sporia sa o vybavenie Arena Restaurant, ktoré by správca chcel v rámci konkurzu speňažiť. Lenže Trexo tvrdí, že vybavenie patrí jemu. Odvoláva sa na dve zmluvy medzi firmami Arena Restaurant ako nájomcom a Euro LOGOS ako prenajímateľom. Trexo tvrdí, že na základe týchto zmlúv majetok Arena Restaurant prešiel na Euro LOGOS. Tá ho previedla na firmu Asprom, tá na Sower (obe patria Očkovi) a tá zasa na Trexo. Za kupujúceho aj za predávajúceho podpisoval zmluvy podľa súdneho rozhodnutia A. Očko.
S. Volár v správe o činnosti správcu a stave konkurzného konania napísal, že obe zmluvy sú „zjavne sfalšované“. Okresný súd v Dunajskej Strede rozhodol v prospech Trexa, argumenty správcu označil za špekulácie. Krajský súd v Trnave jeho rozsudok v časti potvrdil, v časti zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Podľa tohto súdu bola jedna zo zmlúv v poriadku, no pri druhej naozaj videl podozrenie, že nikdy nebola uzavretá. K tomuto záveru dospel na základe toho, že správca a Trexo predložili dve rôzne verzie zmlúv. Nesedeli dátumy ani mená konateľov.
O biznis v Arene bola najprv bitka
Očkove firmy viedli a vedú s nájomcami početné súdne spory. Je to aj chyba nájomcov, lebo zle odhadli biznisový potenciál priestorov Areny. Pred jej otvorením sa o priestory strhla bitka. Záujem bol taký enormný, že sa nájomcovia poriadne nezamysleli nad tým, čo podpisujú. Arena bola vnímaná ako niečo extra lukratívne.
Preto podnikatelia v zmluve akceptovali na pomery Šamorína vysoké nájomné. Mysleli si, že si naň zarobia. No realita bola horšia. Aj keď niektoré prevádzky nemali o zákazníkov núdzu, pre vysoké nájmy sa trápili. A tak začali jeden po druhom chodiť za A. Očkom, aby im nájomné znížil. Začali pribúdať konflikty, nájomcovia jeden po druhom odchádzali, krachovali. Niektoré žalovali majiteľa Areny, iné čelia jeho žalobám a bojujú o svoje osobné majetky, ktorými sa zaručili.
Nemali to ľahké, lebo nájomné zmluvy mali ostré aj podmienky výpovede. Podľa informácií TRENDU boli uzavreté na dobu určitú – na 10 rokov a v zmluvách neboli dohodnuté podmienky výpovede. Podľa Občianskeho zákonníka to znamená, že zmluva je prakticky nevypovedateľná. „Nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak,“ píše sa v zákone.
Jeden z nájomcov bol Branislav Bielik, v Arene mal športový obchod. Podľa informácií TRENDU sa mu nedarilo a dlhoval nájomné. Majiteľ centra mu zamedzil vstup do obchodu a de facto mu zhabal vybavenie obchodu aj sortiment. O tento majetok sa súdia.
Ďalšia nájomníčka prevádzkovala v Arene nočný klub. Keď sa nevedela dohodnúť na znížení nájmu, situáciu riešila radikálne. Z Areny si podľa informácií TRENDU odniesla vybavenie podniku a popritom zničila časť interiéru, ktorý sama vybudovala. Čelila za to trestnému oznámeniu, ktoré údajne viedlo k tomu, že jej súd vymeral ročný podmienečný trest. A. Očko sa podľa informácií TRENDU súdi aj so svojou bývalou advokátkou, ktorá majiteľa Areny zastupovala v sporoch s nájomcami. Podľa informácií TRENDU jej pripisuje pochybenie v jednom zo sporov a chce zaň vysúdiť 200-tisíc eur z poistky advokátky. Ďalšie peniaze žiada A. Očko podľa informácií TRENDU od mesta Šamorín, ktoré vinil z oneskoreného vydania kolaudačného rozhodnutia.
Developer so slabým pozadím
Adrián Očko trval na svojich nájomných podmienkach zrejme aj preto, že jeho firma Euro LOGOS na tom nebola nikdy finančne dobre. Peniaze z banky minula a sama zrejme nikdy nemala také vlastné zdroje, aké si písala do účtovných závierok. Podľa nich mal v úvode roka 2009 Euro LOGOS záporné vlastné imanie. Na konci roka už bolo na úrovni 4,4 milióna eur. Dôvodom bolo, že si zaúčtoval výnosy vo výške 4,5 milióna eur. Euro LOGOS tak vyzeral ako bonitná firma. V realite to však mohlo byť inak. Podľa informácií TRENDU boli výnosy z nájomného výrazne nižšie. V tom istom roku si Euro LOGOS zaúčtoval pohľadávky z obchodného styku vo výške 5,5 milióna eur. Tejto cifre však skutočné výnosy Areny nikdy nezodpovedali. Že ide o nadnesené číslo, naznačuje aj fakt, že pohľadávky z obchodného styku z roka na rok rástli a v drvivej väčšine zrejme nikdy neboli splatené.
Po odchode nájomcov začal podľa informácií TRENDU majiteľ Areny hľadať ďalších. Musel výrazne znížiť nájomné a aj ostatné podmienky zmierniť v prospech nájomcov. Nejakých nájomcov údajne aj získal, mali by sa čoskoro do Areny nasťahovať. Budú však zrejme opatrnejší ako ich predchodcovia.
Doplnené 11. januára 2017:
Odpoveď Adriána Očka na článok „Príbeh Adriána Očka, ktorý si trúfne aj na diabla“
Napriek všetkému, čo som v tejto krajine ako podnikateľ zažil, ešte stále verím v to, že Slovensko je právny štát. Aj preto si vymáhanie svojich práv realizujem cestou viery v zákony a spravodlivosť, cez súdy. Cesta násilia mafiánskych praktík je pre mňa nepredstaviteľná. O to hlbšie ma zasiahol spôsob deformácie informácií o mojej osobe, ktoré sa v TRENDE v lete objavili.
Šamorínsky biznis
Šamorínske nákupné centrum Arena som začal developovať v roku 2007. Vtedy si asi len málokto vedel predstaviť, aký atraktívny projekt môže vzniknúť v ruinách starého mlynu. Ja som ten potenciál videl a cítil, veril som v prepojenie starého s novým. V okamihu, keď moje sny začali naberať reálne kontúry, začal byť projekt Arena atraktívny až príliš a vzbudil záujem väčších a silnejších. Tak sa mohlo stať, že keď o projekt prejavilo záujem TESCO, kompetentným mesta trvalo namiesto zákonom stanovených tridsať dní, celý rok (áno až 364 dní), kým bezdôvodne zamietli stavebné povolenie. Toto rozhodnutie musel zmeniť až krajský stavebný úrad, ktorý konštatoval nezákonnosť v konaní a porušenie mojich ústavných práv. Keďže sa nepodarilo zlikvidovať projekt Aréna hneď na začiatku, problémy prišli aj v druhej fáze.
„Demolácia“
Podľa TRENDU medzi prvými, ktorí sa popálili pri prestavbe starého mlyna, bol Vladimír Forgáč a jeho stavebná firma - údajne nedostali zaplatené. Stavba sa naozaj začala búracími prácami, na ktoré bola prizvaná firma Vladimíra Forgáča. Zákazka však znela len na odvoz sute, a nie na odvoz stavebného materiálu.
Keď sa suť minula, pustili sa demolátori do štrkového podlažia, ktoré si napriek môjmu zákazu účtovali ako odvoz sute. Tento materiál sa musel opätovne dokúpiť. Usilovní pracanti sa dokonca prehrabali až k verejným telefónnym káblom, ktoré zdemolovali. Z čias prítomnosti pána Vladimíra Forgáča a jeho firmy na stavbe Areny zostáva nevyriešená aj záhada zmiznutia úplne nového lešenia v hodnote cca 500 000 Sk zo stavby, ktoré bolo odvezené nákladným vozidlom firmy pána Forgáča. Napriek trestnému oznámeniu, ktoré som podal, je prípad dodnes nevyriešený.
Zdržiavači
Ďalšiu fázu TREND opisuje takto: „Horšie už dopadla firma, ktorá bola na stavbe hlavným zhotoviteľom. Firma STAVECO - stavebná sa k svojim peniazom nedostala a skrachovala.“
Realita však bola taká, že po hladkom začiatku stavebných prác firma začala meškať s termínmi. Staveco stavebná a.s. meškala s odovzdaním stavby bezmála rok. V zmluve o dielo boli dohodnuté sankcie za každý omeškaný deň. Za značné omeškanie odovzdania stavby súd uznal spoločnosť Staveco stavebnú a.s. zodpovednou a uložil jej povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške viac ako 200-tisíc eur . (redakcia TREND má k dispozícii kópiu súdneho rozhodnutia)
Obľúbené podvody s DPH
TREND napísal aj to, že „podľa dobre informovaného zdroja si mali Očkove firmy počas týchto prevodov vytiahnuť od štátu cez DPH spolu dva milióny eur.“
Zdroj týchto informácií akosi „opomenul“ fakt, že štát vrátil nadmerný odpočet DPH na bankou blokovaný účet. Blokácia pritom vyplývala z úverovej zmluvy, takže s peniazmi som nemal možnosť disponovať. Moje možnosti boli všeobecne natoľko obmedzené, že som pôsobil skôr v role správcu. V danom prípade teda nemohlo dôjsť k spáchaniu žiadneho trestného činu, čo bolo potvrdené a konštatované i orgánmi činnými v trestnom konaní.
Gastrosúboje v Arene
Ďalšou mojou podnikateľskou chybou bolo, že som dal na dôveryhodné zdroje a bez hlbšieho preverenia som sa pustil do podnikania s pánom Imrichom Bugárom. Vnímal som podnikateľskú príležitosť, v podobe gastro prevádzky, ktorej lukratívna poloha v priestoroch Areny mala byť zárukou úspešného podnikateľského projektu....
Pán Bugár v čase začatia spoločného podnikania nemal kapitál. Dohodli sme sa, že mu požičiam sumu, ktorá bude pokrývať polovicu predpokladaných investičných nákladov na rozbehnutie spoločného podnikania. Išlo o jednorazovú účelovo viazanú pôžičku o poskytnutí ktorej mám zmluvu o pôžičke so symbolickým, jednopercentným úrokom, ako aj svedkov. (redakcia Trend má kópiu tejto zmluvy).
Banka brala skutočnosť, že som sa stal cez Arena restaurant aj nájomcom veľmi ostražito a podmienky stanovené pre ostatných nájomcov musela aj moja spoločnosť dôsledne držiavať bez akýchkoľvek úľav alebo výhod: zaplatenie kaucie a platenie nájmu na viazaný účet banky. Zo zvyšných peňazí sa rozbehla reštaurácia, hotel s kongresovým centrom a spa, s tým že celé reštauračné a hotelové centrum kompletne riadil môj spoločník. Ten mi kontinuálne prezentoval rastúce tržby a zároveň potrebu ďalších financií na chod prevádzky, pričom na nájomné peniaze nikdy nezvýšili. Banka mi už vytýkala, že dlžoba na nájomnom narastá do závratných súm. Keď sa situácia vyhrotila, a firma sa počas pôsobenia pána Bugára ako zodpovedného vedúceho celej prevádzky ocitla v konkurze, pochopil som, že ani vlastný vklad vo výške 75-tisíc eur už nikdy neuvidím. Preto som začal súdne žiadať aspoň vrátenie pôžičky, ktorú som pánovi Bugárovi poskytol
Náš spor sa dostal na Okresný súd v Dunajskej strede. Sudkyňa spor rozhodla v môj neprospech. Rozsudok okresného súdu v predmetnej veci bol v plnom rozsahu odvolacím súdom zrušený z dôvodu nepreskúmateľosti a nesprávneho právneho posúdenia veci a vec bola vrátená na konanie prvoinštančnému súdu.
Pôžičku, ktorú som poskytol pánovi Bugárovi, použil pán Bugár ako svoj vklad na účet Arena restaurant, ten vložil ako svoj vklad na účet Arena restaurant, odkiaľ on sám preukázal časť financií na zaplatenie zábezpeky a nájomného, požadovaného bankou na viazaný účet.
Aréna je krásnym príkladom nového využitia bývalého priemyselného objektu. Lenže na Slovensku je korupcia, závisť a skazenosť podnikateľského prostredia realitou, podporovanou oficiálnymi inštitúciami, v ktorej zdravé semienko nedokáže vyrásť. To, že zamestnávam slovenské súdy je prejavom mojej viery v právny štát. Aj na Slovensku.
