Historicky najvyšší celkový výnos dosiahol mechanizmus asignácie v roku 2009 – až 55 miliónov eur, z čoho firmy prispeli sumou viac než 37 miliónov eur. Trend je zjavný – ponuka peňazí klesá, no dopyt po nich sa zvyšuje. Počet neziskových organizácií, ktoré sa môžu uchádzať o príspevky z asignácie rastie, v roku 2013 prekročil jedenásťtisíc.
Politické pozadie
Na pozadí aktuálnych čísel sa odvíja dlhý príbeh, ktorý sa začal na jeseň roku 1998. Vo vypätej atmosfére prehráva Vladimír Mečiar voľby, a to aj vďaka významnej angažovanosti občianskej spoločnosti na mobilizáciu voličov zúčastniť sa na voľbách. Nová politická garnitúra vyjadruje snahu podporiť neziskový sektor. So zmenou politického kurzu v krajine dochádza k prirodzenému útlmu aktivít amerických nadácií, ktoré v 90. rokoch mimovládny sektor veľkoryso podporovali. Na stole je preto otázka postoja štátu k budovaniu ekonomických predpokladov na budúci rozvoj občianskej spoločnosti. Rokovania vyústili v decembri 2001 do prijatia novely zákona o dani z príjmov, ktorá umožnila daňovú asignáciu pre fyzické osoby vo výške jedného percenta. To mohli občania prvýkrát poukázať v roku 2002. Výnosy z asignácie v prvých dvoch rokoch len mierne prekračovali 100 mil. korún. Pre sektor to nemohlo stačiť. Už v júli 2001 preto prinieslo Grémium tretieho sektora na rokovanie Rady vlády SR návrh na využitie časti výnosov z privatizácie na kapitálové posilnenie domácich nadácií. Podľa vzoru českého NIF (Nadačný investičný fond), ktorý českým nadáciám priniesol 2,1 mld. českých korún, v ňom zástupcovia neziskového sektora požadovali, aby sa na tento účel vyčlenilo 1,5 mld. Sk z privatizácie SPP, ktoré by slúžili na vybudovanie základín nadácií na Slovensku. V apríli 2002 Ivan Mikloš tento návrh odmietol. Výmenou bol návrh MF SR rozšíriť existujúci nástroj daňovej asignácie aj na firmy.
Z jedného na dve
V roku 2003 rezort financií pripravuje daňovú reformu so zámerom zjednodušiť a sprehľadniť systém platenia daní. Cenou za túto ambíciu bolo tiež zrušenie takmer všetkých odpočítateľných položiek, teda nástroja, ktorým si firmy mohli až do výšky dvoch percent znižovať základ dane pri podpore verejnoprospešných aktivít. Absenciu tejto motivácie sa štát rozhodol nahradiť zavedením jednotnej daňovej asignácie pre fyzické aj právnické osoby vo výške dvoch percent. Výnosy z asignácie tak hneď v roku 2004 medziročne stúpli o viac než 900 percent!
Vývoj výnosov z asignácie
(eur)
1 Údaje sú len za časť roka
PRAMEŇ: Daňové riaditeľstvo SR, ASFIN
Zrušenie asignácie
Spolu s dynamicky rastúcou ekonomikou prinášala asignácia každoročne čoraz viac peňazí – rast sa zastavil v roku 2009 na úrovni 55 miliónov eur. Ibaže práve zvyšujúce sa výnosy spolu s rastúcim počtom nových firemných nadácií mohli byť v roku 2006 dôvodom, prečo prišiel novozvolený premiér Robert Fico s návrhom daňovú asignáciu pre firmy zrušiť. Neziskový sektor zareagoval kampaňou a v nej sa na jeho stranu postavil tiež Ficov koaličný partner – Vladimír Mečiar. Návrh sa odložil, no neskôr mala táto iniciatíva za následok novelu, ktorá nastavila proces postupného poklesu percenta pre firmy – od roku 2010 môžu asignovať dve percentá, len ak súčasne darovali vlastné finančné prostriedky vo výške 0,5 percenta zaplatenej dane. Inak môžu asignovať len 1,5 percenta. Zákon nastavil postupné znižovanie podielu asignácie firiem až po 0,5 percenta od roku 2018. Spomalenie rastu ekonomiky po roku 2008 spolu s návrhom znížiť podiel asignácie od firiem priniesol postupné výpadky príjmov z asignácie, ktoré nebolo čím nahradiť. Americkí donori už odišli a eurofondy sa ukázali byť nástrojom štátnej správy nevhodným pre veľkú časť aktivít organizácií neziskového sektora. Tie preto od roku 2011 každoročne lobujú za zastavenie poklesu asignácie od firiem. Za Radičovej vlády v novembri 2011 a v prvom roku druhej Ficovej vlády sa im to na pôde parlamentu podarilo.
Čo bude
Aktuálne sa neziskový sektor v rokovaniach so štátom opäť ocitol na križovatke. Rezort financií naznačuje, že ďalšie ústupky sektoru už neurobí. Čaká sa preto, ako sa postaví štát k svojim záväzkom z konca 90. rokov, a všetci dúfajú, že im štát nevezme, resp. neobmedzí aj posledný zdroj, ktorý sa rokmi v mnohom osvedčil. Veľké firemné nadácie prebrali úlohu amerických donorov a dnes z viac než 80 percent prostriedky prerozdeľujú v otvorených grantových súťažiach.
Autor je tajomník Asociácie firemných nadácií a fondov.
