Príbeh o bezbrehej komercii alebo ako Čičmanci o ornamenty prišli

O niekoľko dní vychádza najavo, že mince sú účelový podvrh a súčasť marketingovej kampane. Jej cieľom bolo upriamiť pozornosť na Čičmany a ich ornamenty, ktorými sa rozhodol Slovenský olympijský výbor (SOV) vyzdobiť oblečenie športovcov na letnej olympiáde v Londýne 2012. S odstupom času sa ukazuje, že olympionici spustili boom čičmianskych vzorov.

Záplava ornamentov nie je každému po chuti. Starostka Čičmian Natália Dubnicayová sa nestotožňuje s ich bezbrehým komerčným využitím a už niekoľko rokov sa pokúša dosiahnuť, aby sa z používania vzorov nerobil holubník. Ideálne by podľa nej bolo zabezpečiť im istý druh patentovej ochrany alebo obmedziť účely použitia tak, aby nedochádzalo k ich znehodnocovaniu. Je vôbec niečo také pri prvkoch tradičnej ľudovej kultúry možné?

Na začiatku boli (aj) Česi

Čičmany sú dedina s maľovanými drevenicami obklopená lúkami a horami. Trvale v nej žije vyše stovka najmä starších obyvateľov, o ruch sa starajú hlavne turisti. Aj to predovšetkým počas víkendov či iných voľných dní, keď sa počet ľudí v zákutiach obce znásobuje.

N. Dubnicayová vníma použitie čičmianskych ornamentov na oblečení slovenských olympionikov ako symbol Slovenska, čo v nemalej miere prispelo k veľkej propagácii obce. Návštevnosť dediny sa prudko zvýšila práve po tom, ako si vzory „osvojili“ olympionici. Podľa starostky medzi turistami pribudli hlavne mladé rodiny. „Záleží nám na rozvoji cestovného ruchu, pretože chceme uchovať život v našej obci,“ hovorí N. Dubnicayová.

Dedina pod Strážovom bola vždy magnetom pre turistov. Jej hviezda však začala prudšie stúpať až vďaka športovcom. Pred londýnskou olympiádou SOV hútal, ako by sa slovenská výprava na prvý pohľad odlíšila od iných krajín jasnými vizuálnymi prvkami. V tom čase spolupracoval s českým dodávateľom oblečenia Alpine Pro. Padol návrh, podľa ktorého by bolo ideálne využiť folklórny motív.

Olympionici pomohli

Vtedajší prezident