Mozaika v štýle socialistického kubizmu zobrazuje ruky, ktoré k slnku dvíhajú topánku. Nad nimi sa vznáša holubica mieru a kozmická loď. Hneď vedľa na námestí kvitne živá socha v tvare dámskej lodičky. Za podchodom, ktorým kedysi prúdili tisíce pracujúcich, stráži areál fabriky socha Tomáša Baťu.
V Partizánskom možno stretnúť ozveny tradície obuvníckej výroby na každom kroku. No nejde len o spomienky na historické kapitoly z rôznych spoločenských zriadení. Stále tu žije aj produkcia obuvi, ktorá nepôsobí len ako zaprášený zotrvačník niekdajšej veľkovýroby. Do tejto sféry patrí firma Novesta, z ktorej portfólia cítiť, že pozná svoje historické korene a zároveň sa rozvrhuje do budúcnosti. Výraznou mierou k tomu prispieva Juraj Šuška, ktorý vo firme vedie oddelenie dizajnu.
Redizajn značky
Model topánok s názvom Revolution garantuje pozornosť. Predná časť obuvi je pánska, no v polovici tela razantným sekom prechádza do dámskeho tvaru na vysokom podpätku. Tento hybrid pánskych a dámskych tvarov vytvoril J. Šuška ešte počas štúdia na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne, a to k zadaniu nezvyčajná svadobná obuv. Z konceptu sa vyrobila reálna vzorka, ktorá putovala po prezentáciách a výstavách.
Tento revolučný model by sa zrejme do programu štandardných výrobcov len tak jednoducho nedostal. Z jeho odvážnosti však možno vyčítať invenčnosť, hru a cit pre detail, ktoré zavážili pri nástupe mladého dizajnéra do firmy Novesta. Dnes z pozície vedúceho dizajnu sám spolurozhoduje o tom, koľko experimentu firma na obuvnícky trh vypustí.
„Je zásadný rozdiel medzi kritériami na univerzite a v reálnom priemysle. Na škole sú študenti vyslovene vedení k experimentu a tvorbe netradičných vecí. V priemysle sú pomerne jasné mantinely, ktorých sa dizajnér musí držať,“ vysvetľuje.
Na tvarových mantineloch výrobkov Novesty sa J. Šuška už tretí rok výrazne podieľa. Firma, ktorá bola ešte pod názvom Vulkan asociovaná prevažne s gumenou pracovnou a hobby obuvou, po prevzatí značky Novesta v roku 2010 rozšírila svoje portfólio novým smerom. Záber na mladé publikum sa naštartoval práve s nástupom dizajnéra. Dnes má spoločnosť v katalógu napríklad edíciu topánok vytvorenú v spolupráci s hiphopovou skupinou H16 a na špeciálny konzumentský segment mieri aj kolekcia ozdobená prvkami od Swarovského.
Oživenie klasiky
Povedať o niekom, že má topánky v krvi, je nielen fyziologický nezmysel, ale aj dosť veľké klišé. O J. Šuškovi však možno aspoň podľa vzoru stredovekých životopisov uviesť, že pochádza z obuvníckej rodiny. Obaja rodičia pracovali v štátnom podniku ZDA, otec tiež ako dizajnér. Po roku 1989 si rodina založila vlastnú obuvnícku firmu, v ktorej syn sem-tam vypomáhal. Dnes rodičovský podnik s láskavou iróniou označuje ako „nezaujímavý“, lebo produkuje málo druhov obuvi. „Čím menšia firma, tým menej dizajnu,“ hovorí J. Šuška. Odchod za hranice k veľkým svetovým výrobcom obuvi ho však tiež neláka. Odrádza ho predstava, ako vo veľkom tíme pod taktovkou šéfdizajnéra hlasuje o tom, či vnútorný šev topánky bude svetlo- alebo tmavozelenej farby.
Výzva pozície v Noveste spočíva v navrhovaní tvarového portfólia celej obuvníckej firmy. V praxi to znamená dohľad nad vizážou dvoch kolekcií ročne, z ktorých každá obsahuje dvadsať až štyridsať modelov. Plus rôzne limitované edície a spolupráca s externými dodávateľmi.
Pri rozmýšľaní nad novými tvarmi dizajnérovi pomáha výhľad z ôsmeho poschodia na areál bývalej veľkofarbiky, v ktorej sa za socializmu vyrábalo až tridsať miliónov párov obuvi ročne. Inšpirácia minulosťou však nespočíva len v možnom objeme výroby, ale najmä v dizajnérskej práci s výrobkami, ktoré majú v Partizánskom tradíciu a stále môžu zaujať aj dnešné publikum.
„Je dôležité brať do úvahy minulosť, aby bola zachovaná kontinuita. Pri pôvodných klasických modeloch to znamená, že sa materiálovo alebo vizuálne upravujú a refrešujú pre novú generáciu,“ hovorí J. Šuška. Ako príklad uvádza firemnú klasiku, športovú obuv Star, ktorej sa dizajnérsky ujal hneď po nástupe do firmy. Dôvodov tohto rozhodnutia bolo niekoľko. Jednak si klasické tenisky pamätal ešte z detstva, keď sa v nich preháňal po školskej telocvični na telesnej výchove. Navyše majú podľa neho dobré anatomické vlastnosti a optimálne sedia na nohe.
„Sú veci, na ktorých nie je čo dolaďovať. Vyrábajú sa roky, čiže je logické pracovať s nimi ďalej,“ hovorí. V prípade modelu Star išlo z dizajnérskeho pohľadu o reštart klasiky s dôrazom na zachovanie pôvodných kvalít a rozšírenie farebných variácií.
„Návrat ku klasickým tvarom a výrobkom má výhodu v tom, že sa na ne viažu spomienky. Keď sme boli na prvej výstave v Prahe, zastavovali sa pri stánku ľudia a rozprávali, ako v tých topánkach behali dva roky na vojne. A pýtali sa na pôvodnú zelenú farbu,“ hovorí dizajnér.
Tvorba nového
S redizajnom minulosti by si Novesta dnes nevystačila. Preto je druhou parketou činnosti dizajnéra navrhovanie nových tvarov a riešení. Tu nastupuje práca s inšpiračnými zdrojmi, čo znamená sledovanie trendov, mód, magazínov, blogov či návštevy obuvníckych výstav, na ktorých sa sleduje produkcia konkurencie.
Hľadanie nových tvarov pritom vôbec nemusí súvisieť s topánkami. „Inšpiráciou môže byť hudba, film, ulica, čokoľvek. Každý človek sa pohybuje v nejakom prostredí a okrem topánok nosí aj šaty, používa elektroniku či jazdí na aute. To všetko dokopy vytvára celok. A všetci dizajnéri pracujú na niečom, čo by do toho celku zapadlo,“ vysvetľuje J. Šuška.
Z tohto dôvodu napríklad nerozlišuje medzi odevnou tvorbou a dizajnom obuvi. Keď vznikne nejaký trend v oblečení, tak návrhár obuvi musí vymyslieť topánky, ktoré sa k tomu hodia. Preto je nutné sledovať trendy a snažiť sa predvídať, o čo bude mať zákazník v nasledujúcej sezóne záujem.
Zdrojom inšpirácie nie je len najhorúcejšie módne dianie. Rozhľadený dizajnér ovláda tvarovú históriu svojho fachu a vie si z nej vyberať použiteľné prvky. V prípade J. Šušku je kanál historických vedomostí zaručený, pretože okrem tvorby topánok v Noveste pracuje na doktoráte, ktorého témou sú dejiny výroby obuvi na území niekdajšieho Československa. Jedným z cieľov historického skúmania je hľadanie inšpiratívnych modelov v obuvníckom priemysle. „Veľmi sa mi páčia napríklad maratónky, ktoré sa kedysi vyrábali v závode ZDA, alebo aj známe zimné Condory. Tie boli z dnešného pohľadu možno až príliš nudne modré a zrejme by si zaslúžili mierny redizajn, ale domáci spotrebitelia by na to mohli dobre reagovať,“ vraví J. Šuška.
Model Revolution a dve farebné verzie redizajnu modelu Prestige.
Od kreslenia k 3D
Ak by sa priebeh tvorby topánky rozdelil na dve polovice, tak prvú z nich tvorí rozmýšľanie a druhú samotná výroba. Do rozmýšľacej fázy patrí aj zbieranie a vyhodnocovanie inšpirácie. Nakopnutý nápadom hádže dizajnér na papier malé niekoľkocentimertové skice, ktoré sa často skladajú len z niekoľkých línií. „Je to forma koncentrovania informácií, ktoré by som textom nedal dokopy,“ hovorí vedúci oddelenia dizajnu firmy Novesta Jutaj Šuška.
Keď je skicami počmáraný dostatok papiera, výber z nich sa prenáša do väčších kresieb. Tu prichádza do hry zváženie faktora vyrobiteľnosti. Skúsený dizajnér ovláda technológie výroby firmy a nestráca čas kreslením návrhov, ktoré by produkcia nezvládla. Keď je vyhotovený dostatočný počet skíc, nastupuje výroba prototypov, pri ktorých sa ukáže, či rozmýšľanie išlo správnym smerom.
Ručnému skicovaniu dnes, samozrejme, výrazne sekunduje navrhovanie na obrazovke počítača. Ide aj o to, že každý dizajnér musí svoje návrhy prezentovať v atraktívnej podobe. No softvér tiež výrazne šetrí čas. Počítačové spracovanie umožňuje rýchlu tvarovú a farebnú variabilnosť návrhov.
Dnešný trend smeruje k virtuálnemu modelovaniu v 3D, ktoré zabezpečuje ešte plastickejšiu vizualitu. V Noveste sa pri tvorbe nových modelov využíva technológia trojrozmernej tlače, čo znamená, že napríklad tvar novej podošvy je možné z obrazovky veľmi rýchlo preniesť do reálneho výlisku a skúmať jeho tvarové vlastnosti. Tým sa výrazne urýchľuje rozhodovací proces a tiež komunikácia s partnermi a dodávateľmi, ktorí majú takto k dispozícii fyzický model časti výrobku.
Rozvoj technológií 3D tlače láka k predstave, že v budúcnosti si konzumenti budú môcť kresliť a vyrábať spotrebné predmety vo vlastnej réžii. J. Šuška však upozorňuje, že súčasné trojrozmerné tlačiarne majú ešte výrazné materiálové obmedzenia. Preto si nemyslí, že si v dohľadnom čase budú ľudia masovo tlačiť topánky doma. Nehovoriac o tom, že nie každý človek je rodený dizajnér, a preto vizáž svojej obuvi radšej zverí do rúk profesionála.
Socha Tomáša Baťu pred areálom bývalej fabriky ZDA Partizánske.
Výzdoba námestia v meste obuvi.
Topánka sa dostala aj do mozaiky.
Článok bol zverejnený v najnovšom vydaní týždenníka TREND 23/2012
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Foto - Maňo Štrauch
Prečítajte si ďalšie články z rubriky Kreatívne.
