Vo februári tohto roku bola zverejnená informácia, že v júli 2008 dostal predseda vlády Robert Fico správu Slovenskej informačnej služby (SIS) číslo 54-V-105-89/2008-S s názvom Nevýhodný predaj emisných kvót CO2 do zahraničia.
Táto správa mala len taký následok, že v lete 2008 emisné kvóty nepredala nevýhodne do zahraničia záujmová skupina, ktorá vznikla okolo ministra Slovenskej národnej strany (SNS), ale v jeseni ich tam s posvätením prvej Ficovej vlády predala záujmová skupina, v ktorej boli už aj iní ľudia – nielen Slotovi.
Pretože obsah správy SIS mohol vrhnúť spätné svetlo na to, ako je možné, že napriek výstrahe tajnej služby bol nevýhodný predaj kvót predsa len dokonaný, vznikla požiadavka, aby existencia správy bola oficiálne potvrdená alebo vyvrátená.
Poslanec Ľubomír Galko (SaS) v tejto veci dvakrát interpeloval zodpovedné osoby. Najskôr požiadal vedúceho Úradu vlády SR Igora Federiča, aby sa vyjadril, či inkriminovanú správu úrad eviduje. A v prípade, že áno, aby ju sprístupnil, lebo podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností utajovanou „nemôže byť informácia o nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov“ a ani informácia o ich „nehospodárnom, neefektívnom a neúčelnom nakladaní s verejnými prostriedkami“.
Zdroj: Ilustrácia Danglár
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
I. Federič poslancovi odpovedal, že „Úrad vlády SR nie je príslušným orgánom, ktorý môže v tejto veci konať“. Ľ. Galko sa preto s rovnakou požiadavkou obrátil na predsedu vlády i na vedenie SIS. Premiér R. Fico mu odpísal: „Uvedené informácie vám nemôžem poskytnúť.“ A SIS k tomu dodala, že aj keby správu naozaj napísala, žiadny zákon jej neprikazuje zverejniť ju.
Je evidentné, že premiér Fico sa vo vzťahu k emisnej kauze správa inak, ako sa premiérka Iveta Radičová správala vo vzťahu ku kauze Gorila. Keď pred dvoma rokmi bola zverejnená informácia, že SIS v roku 2006 vypracovala správy o Gorile pre premiéra Mikuláša Dzurindu, I. Radičová sa neskrývala za zákon. Netvrdila, že „informácie nemôže poskytnúť“, ale oficiálne oznámila, že správy SIS o kauze Gorila úrad vlády eviduje, a poskytla ich vyšetrovateľom. Že sa potom nad nimi zľahla zem, nebola jej vina.
R. Fico a jeho ľudia sa správajú tak, akoby mali nárok na prezumpciu neviny – vinu im vraj musia dokázať druhí. V skutočnosti platí obrátené garde. Pri vzniku akejkoľvek pochybnosti majú vláda a premiér povinnosť dôveryhodne preukázať, že konali podľa zákona a vo verejnom záujme. Skutočnosť, že premiér a úrad vlády nepriznali (lebo nechceli) a nepopreli (lebo nemohli) správu SIS o nevýhodnom predaji emisných kvót do zahraničia, treba považovať za ďalší dôkaz, že sa nevýhodný predaj udial s vedomím vlády i premiéra.
