Prezident sa obrátil na rozhodcu. Výsledok otestuje slovenskú demokraciu

Členský štát Rady Európy, akým je aj Slovensko, má tú výhodu, že nemusí tento spor lámať mocensky cez koleno, ale môže sa obrátiť na renomovanú medzinárodnú ustanovizeň, ktorá sa na ich riešenie špecializuje. Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva, známa tiež ako Benátska komisia, už pomohla vyriešiť množstvo ústavných kolízií, ak o to reprezentácia krajiny prejavila seriózny záujem.

Komisia nie je však samospasiteľná, lebo môže pomôcť iba tým, ktorí ústavnosť a demokraciu, budovanú prostredníctvom práva, nadraďujú nad mocenské záujmy. Nie je vôbec isté, či je to aj prípad Slovenska.

V slepej uličke

Spor medzi prezidentom republiky na jednej strane a Ústavným súdom (ÚS) i Národnou radou SR na strane druhej je typickým prípadom toho, ako hlboko sa dá vojsť do slepej uličky. Z troch zoznamov kandidátov na ústavných sudcov, ktoré dostal prezident od parlamentu, Andrej Kiska vymenoval iba jedinú osobu. Všetci nevymenovaní (s jednou výnimkou) sa na jeho postup sťažovali a sťažujú pred ÚS.

Pretože hlava štátu využila svoje právo a namietla zaujatosť niektorých ústavných sudcov, vyzerá to tak, že spor sa môže vliecť ešte dlhé mesiace, ak nie roky. Republika tak nemá trinásť ústavných sudcov, ako stanovuje ústava, ale iba desať, čo Benátska komisia považuje za neakceptovateľný stav.

Jadrom sporu je otázka, či rozhodnutie Ústavného súdu v kauze Čentéš je aplikovateľné aj na vymenovanie ústavných sudcov

O zatiahnutie sporu do slepej uličky sa veľmi pričinila väčšina sudcov ÚS. Najskôr odmietla žiadosť prezidenta, aby súd urobil výklad, ktorým by jednoznačne stanovil, ako má prezident uplatňovať svoje ústavné kompetencie pri vymenovaní ústavných sudcov.

Potom tá istá väčšina rozhodla, že aj kandidáti na ústavných sudcov, ktorí vzali sťažnosť proti svojmu nevymenovaniu späť, sú naďalej kandidátmi, z ktorých má prezident vybrať ústavných sudcov. A na dôvažok sudcovia prvého senátu ÚS (Milan Ľalík, Marianna Mochnáčová a Peter Brňák) neumožnili prezidentovi, aby sa vyjadril k sťažnosti nevymenovaného kandidáta, ktorý už svoju sťažnosť raz stiahol. Aj podľa poslanca Mosta-Híd a ústavného právnika Petra Kresáka je to „jednoznačné porušenie rokovacieho a spravovacieho poriadku Ústavného súdu“.

Hoci sa vládna koalícia v programovom vyhlásení zaviazala, že presadí nový spôsob obsadzovania postov ústavných sudcov, všetky doterajšie návrhy ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej vládny Smer-SD odmietol. V tejto situácii, ktorá môže trvať roky, sa prezident A. Kiska iniciatívne obrátil na Benátsku komisiu, aby slovenský spor preskúmala a vydala stanovisko, aké má ústavné riešenie. Treba povedať, že spor nie je taký zložitý, aby s ním komisia mohla mať vážny problém.

V čom je podstata

V roku 2006 sa väčšina ústavných sudcov uzniesla, že prezident nie je povinný vymenovať do funkcie (viceguvernéra národnej banky) takého kandidáta, ktorého mu navrhol parlament, lebo musí posúdiť, či kandidát spĺňa zákonné podmienky stanovené pre funkciu. Ak ich nespĺňa, prezident ho nevymenuje.

V roku 2012 zašla väčšina ústavných sudcov ešte ďalej. Vyhlásila, že aj keď parlamentom navrhnutý kandidát