Premiérove rošády alebo v hlave Igora Matoviča

Pre plné porozumenie príbehu vládnej krízy sa musíme vrátiť k 26. septembru 2020, keď sa stala vec, ktorá sa ukázala ako kľúčová pre súčasný stav pandémie na Slovensku aj pre vládu. Premiér Igor Matovič vtedy cez Facebook (ako inak) oznámil: „Situácia je mimoriadne, mimoriadne vážna a preto po troch mesiacoch preberám vedenie boja proti covidu-19 do vlastných rúk s rovnakým cieľom ako počas prvej vlny – vyhrať ho s čo najmenším dosahom na zdravie a životy nevinných ľudí.“

Matovič sa po letnej nezvestnosti vrátil do boja. Pravdepodobne predpokladal, že druhá vlna bude mať rovnako mierny priebeh ako prvá. On by sa potom stal hrdinom „vojny s hnusobou“, aby sme použili jeho terminológiu – a to by mohol byť celkom slušný naratív pre jeho ďalšie politické pôsobenie.

Vieme, čo nasledovalo. Plošné testovanie s celým jeho militaristickým propagandisticko-komunikačným významovým kódovaním. Operácia Spoločná zodpovednosť, nasadenie Ozbrojených síl SR do najväčšej logistickej operácie v ich histórii, nasadenie príslušníkov cudzích armád na území SR a preteky členov vlády v hľadaní najpriliehavejšieho militárneho lingvistického obratu: „druhé SNP“ (Milan Krajniak v nezabudnuteľnej maskáčovej uniforme), „vylodenie v Normandii“ (Jaroslav Naď) a „atómovka na hnusobu“ (I. Matovič).

V tom čase došlo k celkovému zhrubnutiu verejného jazyka smerom k mocenskému diskurzu. Negatívny test sa napríklad pomenoval ako „priepustka na slobodu“, čo je takisto v súlade s logikou vojensky riadenej spoločnosti.

Z dnešného pohľadu sa zdá, že „atómovka“ vtedy naozaj vybuchla. Plošné testovanie a s ním spojená extrémna mobilita a zhlukovanie prakticky celého obyvateľstva na malom priestore aj psychologický pocit uľahčenia po negatívnom výsledku testu mohli mať však úplne iný dosah, než si autori operácie Spoločná zodpovednosť želali.

Sputnikovský príbeh môže byť darčekom Progresívnemu Slovensku

Pred Vianocami silneli hlasy odborníkov o potrebe prísnych opatrení. Vianočný lockdown však neprišiel, vládny lingvistický krúžok vymyslel ďalší zaujímavý kód: „bubliny“, v ktorých sa mohli obyvatelia a obyvateľky Slovenska pohybovať. Vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajčí však neskôr v rozhovore pre TV Postoj povedal, že vláda mala informácie o tom, že ľudia budú zomierať.

„Všetci to vedeli. Nakoniec tie čísla nepustia. Ak máte osemtisíc nakazených, viete, že zhruba o dva týždne budete mať sto mŕtvych a asi štyristo ľudí v nemocniciach. To sú dáta, ktoré vtedy boli k dispozícii... Fyzicky sa naozaj plakalo. Neplakal som nahlas, ale tiekli mi slzy. Jedna pani tam naozaj veľmi plakala... V tejto situácii ma nepodporili ani vlastní a je to tak.“

Po Novom roku sa do dejín slovenského politického diskurzu zapísal ďalší zvláštny lingvistický obrat: „plošný skríning“, čo je to isté ako celoplošné testovanie, len sa to inak volá. Vláda teda pokračovala v tom, čo podľa verejnej mienky mohlo podporovať šírenie pandémie.

A keďže Slovensko sa dostalo do čela krajín v počte úmrtí na počet obyvateľov a keďže do čela boja proti covidu-19 sa v septembri postavil premiér I. Matovič, ľudia začali logicky pričítať zodpovednosť za stav na Slovensku jemu. Výskumy verejnej mienky ukázali pokles preferencií OĽaNO aj nedôveru k vláde. Prepad OĽaNO však má aj druhú stránku. Pokles o pätnásť percentuálnych bodov, približne na desať percent, je v podstate návrat do normálu. Historicky sa preferencie tejto strany naozaj pohybujú na úrovni osem až desať percent. Výchylkou z normálu, ktorá sa Matovičovi stala vďaka jeho gerilovému marketingu, bol volebný výsledok.

Pre úplnosť dodajme, že Richard Sulík so svojimi ministrami podporil nielen celoplošné testovanie a skríning, ale bol aj proti tvrdému vianočnému lockdownu. Pred kamerami a na sociálnych sieťach síce vystupoval ako dôrazný Matovičov oponent, v zásadných rozhodnutiach ho však vždy podporil, aj keď sa pri tom zaprisahal, že poslednýkrát. Za stav pandémie má tak spoluzodpovednosť aj on.

Matovič zavrtel psom

I. Matovič je populistický politik, čo vôbec nemyslíme v zlom. Je to označenie politika, ktorý má ambíciu hovoriť „hlasom ľudí“ v súboji s elitou či establišmentom a používa pri tom nápadité a inovatívne marketingové a komunikačné techniky vrátane gerilového marketingu. Spomeňme si na jeho prvé veľké zviditeľnenie, keď v roku 2010 ohlásil, že dostal ponuku dvadsať miliónov eur, ak zariadi pád vlády Ivety Radičovej.

Potom sa do dlhého radu jeho geríl dostalo auto zaparkované na priechode pre chodcov na Námestí SNP v Bratislave, amplióny, transparenty a nápisy na tričkách v parlamente, injekčné striekačky vysypané na hlavu poslanca Martina Poliačika, šnúra protestov pred rezidenciou Bonaparte, pálenie sviečok pre úradom vlády pred voľbami a iné. A, samozrejme, je tu jeho majstrovský kúsok, ktorý bol rozhodujúci pre jeho víťazstvo vo voľbách: Počiatkova vila v Cannes a jej transformácia na majetok občanov Slovenskej republiky. Presne sem sa zaraďuje aj tlačová beseda na pristávacej ploche košického letiska so škatuľami označenými nápisom Sputnik v pozadí.