Ak môže niečo vážne zatriasť voličskými preferenciami vládneho Smeru-SD, je to rastúca nezamestnanosť. Pokiaľ bude počet ľudí bez (istoty) práce pribúdať, nepomôžu Robertovi Ficovi ani výhovorky typu „aj Česi lámu rekordy“ alebo „padá aj pružné Holandsko či Dánsko“. Pre prosperitu Slovenska by bolo najhorším scenárom, keby politici uverili tvrdeniam, že problém spôsobuje iba recesia klopúca na slovenské dvere, a nie aj nedávne úpravy zákonov, ktoré majú vplyv na cenu i pružnosť práce.
Na paniku je zatiaľ priskoro. K dispozícii sú len dvojmesačné znepokojujúce čísla o raste nezamestnanosti od úradov práce. Na serióznejšie, podľa bruselskej metodiky namerané štatistiky, si treba počkať aspoň tri mesiace. S napätím sa čaká najmä na údaje za posledný kvartál roku 2012, ktoré by do rázneho zhoršenia vniesli viac detailov o tom, prečo nezamestnanosť na Slovensku rastie rýchlejšie ako v krajinách s podstatne slabším výkonom ekonomiky. Každá desatina percenta má pritom iný rozmer pri 14-percentnej ako pri dánskej či českej osempercentnej miere nezamestnanosti.
K analýzam, kto prepúšťa a prečo, by mohol prispieť aj minister sociálnych vecí Ján Richter. Seriózne dáta však úradom práce chýbajú. Zhodou okolností totiž už pol roka nasadzujú nový informačný systém, a tak údaje o odvetví, v ktorom pracovali ľudia pred prepustením, nie sú k dispozícii. Pre nešikovnú metodiku zostávajú neznáme i údaje o veľkosti podniku, ktorý ich poslal na ulicu, až pri polovici uchádzačov.
No aj zo slabých informácií od úradov práce vyplýva, že prepúšťanie v regiónoch je prakticky rovnomerné. Trh práce dostáva zabrať aj v okresoch, kde nie sú veľké výrobné fabriky, ktoré by zasiahla prehlbujúca sa recesia na Západe. Výsledkom sú niekoľkoročné rekordy, ktoré by februárové štatistiky mali ešte zhoršiť. Na jar by sa podľa predpovedí Európskej komisie mala situácia stabilizovať. Nezamestnanosť by sa do konca roka mala držať pri 14 percentách.
Aj keby celý nárast počtu ľudí bez práce mala na svedomí recesia, rozumný národohospodár by nemal pokrivkávajúcej ekonomike prihadzovať ďalšie záťaže. Kým napríklad Briti, Švédi či Dáni znižujú dane z príjmov právnických osôb, aby pritiahli investorov a podporili tvorbu pracovných príležitostí, slovenská vláda „zlým kapitalistom“ s chuťou na daniach ešte pridala.
Popri rigidnejšom Zákonníku práce či zásadnom zdražení dohodárov vymýšľa navyše ďalšie, v skutočnosti antisociálne opatrenia, ktoré zhoršujú pružnosť trhu práce. Najnovšie napríklad povinné rozšírenie platnosti vyšších kolektívnych zmlúv do všetkých podnikov s viac ako 20 zamestnancami. Či navršovanie povinností majiteľa firmy pri rekondičných pobytoch svojich pracovníkov.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 8/2013. Téme sa TREND venoval aj v článku Nezamestnanosť zložila Roberta Fica do podporu ležmo.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
