Či robia čierny biznis a či sa stále stýkajú s talianskou mafiou, zostáva otvorené. Novinár vo svojich článkoch opísal situácie, keď sa mali s organizovaným zločinom zapliesť. Preto je na titulke TRENDU chobotnica. Jeden z Talianov, Antonino Vadala po týždni mlčania vyhlásil, že mafián, ktorého riešili talianski vyšetrovatelia, je len jeho menovec. Tvrdí, že svoju bezúhonnosť dokáže. Vraj sa to vyjasní čoskoro.
Nehovoríme, že J. Kuciaka a jeho snúbenicu zavraždili talianski mafiáni. Len sa snažíme jeho témy posunúť ďalej. Zistenia zavraždeného novinára aj priebeh vyšetrovania zároveň vrhajú ostré svetlo na viacero oblastí, kde štát zlyháva.
Nefunguje výber ľudí do štátnej správy. Lebo člen Bezpečnostnej rady štátu a premiérova asistentka udržiavali blízky vzťah s osobou, ktorá mohla spolupracovať s mafiou. Stále nevieme, či spravodajská služba informovala premiéra o rizikových osobách alebo či on jej varovania ignoroval. Práca s ľudmi je vo verejnej správe katastrofálna. Po každých voľbách štát paralyzujú personálne čistky. Politici do funkcií posielajú ľudí, ktorí budú v každej situácii poslúchať, schopnosti idú bokom. Lobisti a oligarchovia majú silný vplyv na chod štátu. Menia sa len mená, systém zostáva. Vláda rozdáva dotácie firmám, ktoré nevedia podnikať, len čerpať.
Polícia nefunguje spoľahlivo. Pri vyšetrovaní vraždy, ktorá je pod mimoriadnym drobnohľadom, sa dejú čudné veci, ktoré ešte viac znižujú dôveru v štát.
Róbert Krajmer na mieste činu, kde zavraždili Jíána Kuciaka a Martinu Kušnírovú Zdroj: NMH / Michal Smrčok
Ak vláda niektorú z týchto chýb napráva, robí to až v momente, keď Európska komisia stopne eurofondy. A aj potom špekuluje, ako s eurokomisiou vybabrať. Ak aj niekedy svitne nádej na zlepšenie, veľmi rýchlo ju uhasí ďalšie veľké systémové zlyhanie. Ako napríklad granty na výskum a vývoj.
Vláda napráva chyby až vtedy, keď Európska komisia stopne eurofondy
A čo je najhoršie, už vôbec nefunguje premiér. Pri prevalení najväčšieho škandálu tejto vlády si ani za svet neprizná chybu, hoci stráca kredit, a to aj u spolupracovníkov a doteraz lojálnych voličov. Okato a bezvýsledne sa snaží odviesť pozornosť od talianskej stopy, ktorá sa ho týka. Najskôr špekuluje o jednom motíve vraždy, potom jeho policajný prezident o druhom. Zaklincuje to hlúpou konšpiračnou teóriou o Georgeovi Sorosovi. Premiér to riskol v snahe získať si konšpirátorov, medzi ktorými zjavne vidí voličský potenciál.
Čo sa stane, keď mu to prejde a udrží sa pri moci? Keď sa predseda vláda stane idolom konšpirátorov, neonacistov a antisemitov? Problémy štátu sa v jeho rebríčku priorít prepadnú ešte hlbšie.
