Isté je, že ani väčšina na ňom nemôže oceňovať to, že ide o brilantnú osobnosť a skvelého rečníka. Kto ho čo i len raz zažil pri jeho pokuse o súvislý prejav, nieto ešte pravidelný návštevník facebookovej stránky Andrej Danko Prezidentom, nemôže žiť v predstave, že je to nový slovenský Zlatoústy.
Dnešný predseda SNS sa úplne triezvy dopúšťa horších verbálnych barbarstiev ako jeho predchodca v značne podnapitom stave. Aj keď to znie neuveriteľne, šéf parlamentu v tomto ohľade prekonal aj Ivana Gašparoviča, ktorému sa zväčša dalo rozumieť, keď poslucháč tušil, čo chce povedať. A. Danko je ako generátor náhodných slov oveľa nevyspytateľnejší. Dá sa preto povedať, že je široko akceptovaný nie vďaka svojej osobnosti a schopnostiam, ale napriek nim.
Zdroj: Danglár
<strong>Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška</strong>
Ani pokiaľ ide o politické aktivity, nepodáva šéf SNS oslnivý výkon. Domohol sa funkcie pre seba, vytlačil Smer-SD z najvyšších postov vo vojenskom spravodajstve a tajnej službe, zabránil ministrovi kultúry, aby zvýšil koncesionárske poplatky, dokrvavil rokovací poriadok parlamentu a prichádza s takými návrhmi, akým je napríklad zákaz nosenia buriek na Slovensku.
Aj keď to môže byť pre isté skupiny obyvateľstva dôležité, určite to nie je agenda, ktorá by vysvetľovala, prečo je A. Danko väčšinovo prijímaný. Preto ani jeho doterajšie politické aktivity nemôžu slúžiť ako hlavný zdroj pre pochopenie jeho výnimočnej podpory.
Zdá sa, že úspech šéfa SNS je založený najmä na tom, že poskytol verejnosti možnosť, aby si doňho naprojektovala, čo v ňom chce vidieť. Na rozdiel od predchodcu, ktorý udržiaval SNS na okraji politického spektra, A. Danko posunul stranu do hlavného prúdu, v ktorom po minuloročných voľbách zostalo už len málo strán. Pretože ostatní v mainstreame sú buď opotrebovaní, ako napríklad Smer, alebo limitovaní, ako napríklad SaS a Most-Híd, profituje z toho subjekt, ktorý sa o priazeň verejnosti ničím mimoriadnym nepričinil. Vyznieva to paradoxne, ale momentálne je na Slovensku väčšia konkurencia na okrajoch politického spektra ako v jeho hlavnom prúde.
Keď sa na prelome 16. a 17. storočia syn grófa Axela Oxenstiernu spýtal na vtedajšiu politickú záhadu, ktorú si nevedel vysvetliť, otec mu odpovedal slávnou vetou: „Vari nevieš, synu, ako málo múdrosti vládne svetu?“ Otázka, prečo je A. Danko väčšinovo akceptovaný vo funkcii premiéra, má podobnú odpoveď: Vari neviete, ľudia, ako málo na Slovensku stačí, aby niekoho väčšina akceptovala ako predsedu vlády?
