Viac než domáce impulzy – okrem skoršieho zníženia poľských úrokov o 75 bodov na 4,25 % a maďarských o 50 bodov na 9,50 % – sa pod obnovenie tlaku na vyšehradské meny v závere januára podpísalo oživenie averzie investorov k riziku, ako ho ilustruje rast indexu volatility a pokračujúci zosun na svetových akciových trhoch. Po prelomení predchádzajúcich miním nad hranicou 290 HUF/EUR sa líder regionálneho oslabenia zastavil pod okrúhlou bariérou 300 HUF/EUR. Ešte citlivejšie na nevôľu svetových investorov doplatil rubeľ (-12 %), ktorý prekonal v tohtoročnom oslabení k euru stredoeurópske meny – forint (-11,2 %), zlotý (-8,5 %), leu (-6,4 %) i korunu (-5,4 %). Skóre strát od augusta sa pohybuje od 15,9 % (koruna) až po 29,1 % (zlotý). Podľa niektorých londýnskych analytikov je dlhodobým riešením aktuálnych turbulencií na susedných trhoch urýchlenie procesu prijatia eura a súvisiace štrukturálne reformy, najmä v rozpočtovej politike. Nepriamo to potvrdili aj maďarskí predstavitelia, keď po rekordnom prepade forintu prejavili záujem o zostavenie záväzného harmonogramu na prijatie spoločnej meny. Ako však už skôr varovala agentúra Standard and Poor’s, hlavne pre „výzvu“, ktorú predstavuje stav verejných financií, je aj pri maximálnom úsilí o fiškálnu konsolidáciu vstup Maďarska do eurozóny pred rokom 2014 málo pravdepodobný. Navyše, rok(y) hlbokej recesie a sprievodného negatívneho vplyvu na verejné rozpočty neuľahčia ani proces znižovania deficitného hospodárenia, ani bolestivé reformy. Tie síce môžu pomôcť posunúť vpred prísne podmienky medzinárodného záchranného balíčka, politickú vôľu uskutočniť ich čo najskôr môže podlomiť pohľad na volebné preferencie a účinnosť opozičného populizmu. Rozsah výkyvov na regionálnych devízových trhoch pripomína, že v časoch turbulencií na svetových trhoch môže byť náročné aj splnenie kritéria kurzovej stability. Hoci posilňovanie a prípadná revalvácia centrálnej party patrili v prípade Slovenska k akceptovateľným scenárom kurzového vývoja v režime ERM II, na strane oslabenia je tolerancia bližšie k užšiemu pásmu 2,25 %. Splnenie podmienky na udržateľné priblíženie dlhodobých úrokov si vyžaduje dlhšie obdobie stabilného vývoja v domácom hospodárstve, ale aj fungujúci úverový a dlhopisový trh. Rozšíreniu dlhodobých úrokov pritom v súčasnosti čelia aj členovia eurozóny (v prípade 10-ročných gréckych štátnych dlhopisov na 250 bodov nad nemecký benchmark, teda nad 6,0 %). Aj preto neprekvapí Mariana Nogu z poľskej národnej banky, že „obloha nepadne“, keď Poľsko tento rok nevstúpi do ERM II a odloží vlani v lete naznačený skorý vstup do eurozóny.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 2 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
