Premárnená šanca na modernizáciu podnikania

Keďže Smer-SD nepredstavil žiadny konkrétny volebný program, TREND sa pozrel na to, čo priniesli štyri roky pôsobenia vládnej strany v oblasti hospodárstva a podnikania.

Pozor, tiger v pelotóne

Ekonomický vývoj v krajine je pri pohľade z výšky pozitívny. Hospodársky rast sa zrýchľuje, miera nezamestnanosti klesá a inflácia je rekordne nízka. Výška ekonomického rastu, ktorý má v sebe zabudovanú veľkú zotrvačnosť, však o hospodárskej politike konkrétnej vlády vypovedá len málo. No ak zoberieme do úvahy, že Smer-SD dovládol už druhé volebné obdobie, možno povedať, že dobrý štart z reformných prvých rokov tohto storočia nijako zásadne nepokazil.

Rast miestneho HDP za posledné roky dosahuje vyššiu dynamiku ako priemer regiónu krajín Vyšehradskej štvorky. Je to však spôsobené aj problémami hospodárstiev Česka a Maďarska – obe krajiny v roku 2012 zažili ešte druhú recesiu. Tej sa Slovensko aj vďaka potvrdeniu rozširovania miestneho závodu Volkswagenu v kľúčovom období podarilo vyhnúť.

Česká ekonomika síce zažiarila vlani viac ako štvorpercentným rastom, tento rok už bude rásť oveľa pomalšie, predpokladá Európska komisia. Severný sused – Poľsko však v ostatných rokoch rastie rýchlejšie ako Slovensko. Podobne z regiónu strednej a východnej Európy aj litovská, lotyšská či rumunská ekonomika.

Zo špica najdynamickejších krajín sa tak Slovensko prepracovalo hlbšie do pelotónu štátov starého kontinentu. Stále však priemer Európskej únie dobieha – aj keď už pomalšie ako v minulosti. Veľkým úspechom vlády bolo vlaňajšie rozhodnutie o príchode štvrtej automobilky Jaguar Land Rover. Celkový prílev zahraničných investícií bohužiaľ so susedmi nemožno porovnať, pretože štatistika Eurostatu je dostupná len do roku 2012.

Slabá informatizácia, lacné financovanie

Najvýznamnejšie zlepšenia pre biznis v krajine priniesla vláda Smeru podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska v oblasti zjednodušovania a digitalizácie daňových úkonov a príslušnej administratívy. Aj Martin Vlachynský z inštitútu INESS hovorí, že posun vpred možno badať v drahej, pomalej, ale predsa len postupujúcej elektronizácii. „O posun vpred ide však len vtedy, ak dnešný stav porovnáme s tým pred štyrmi rokmi a nie s inými krajinami,“ dopĺňa analytik.

Naráža na to, že v elektronizácii služieb štátu, takzvanom e-governmente, sú mnohé krajiny regiónu podstatne ďalej. Podľa hodnotenia OSN ide o všetky tri pobaltské štáty, Poľsko, Maďarsko i Slovinsko. Aj keď výsledky slovenských projektov informatizácie za zhruba miliardu eur z Bruselu v hodnotení ešte započítané nie sú, zložitosť a nefunkčnosť viacerých portálov, ktoré mali občanom zjednodušiť mnohé vybavovačky, navráva, že krajinu nijako významne neobohatili.

Pozitívom ostatných štyroch rokov je aj zníženie deficitu verejných financií pod tri percentá HDP či prijatie takzvanej dlhovej brzdy. To spolu s uvoľnenou menovou politikou Európskej centrálnej banky štátu i podnikom prinieslo historicky najnižšie úrokové sadzby. Nízke úroky potom umožňujú lacnejšie financovanie rozvoja a investícií. Pochváliť Smer-SD možno aj za