Prekvapujúce rozhodnutie politika, ktorý sa škriepil so Sulíkom

Schulzova SPD bude po nemeckých voľbách veľmi pravdepodobne súčasťou vlády, či už v pokračujúcej veľkej koalícii s kresťanskými demokratmi Angely Merkelovej alebo v novej ľavicovej konštalácii so zelenými a Die Linke. V prípade účasti strany v kabinete by sa M. Schulz mohol stať ministrom zahraničných vecí, komentátori však už začínajú špekulovať, či v prípade nečakaného úspechu SPD nepomýšľa na funkciu po A. Merkelovej.

Martin Schulz je na Slovensku známy ako „priateľ“ Roberta Fica a zúrivý protivník Richarda Sulíka z legendárnej televíznej debaty o eurovale začiatkom roka 2012. V minulosti verejne svoj záujem o účasť na vnútronemeckom politickom dianí príliš neprejavoval. Jeho ambíciou napokon bolo stáť na čele Európskej komisie, čo mu zhatila prehra socialistov v posledných európskych voľbách.

Možnosť razantného nástupu do Berlína však zrejme prišla vo chvíli, keď Merkelovej konzervatívci súhlasili s návrhom SPD nominovať terajšieho nemeckého ministra zahraničných vecí Franka-Waltera Steinmeiera ako budúceho nemeckého prezidenta.

Napriek tomu je Schulzovo rozhodnutie krokom, ktorý sa tak úplne nečakal. Má veľmi dobré vzťahy s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom a komisia sa tak do značnej miery spoliehala na podporu zo strany „veľkej koalície“ európskych socialistov a ľudovcov.

J.-C. Juncker opakovane vyhlasoval, že si Schulzove pokračovanie na čele parlamentu želá a potrebuje ho. Z uhla pohľadu ich dvoch frakcií je podobne tesná spolupráca výhodou a prínosom pre európsky projekt. Kritici však túto širokú koalíciu označujú, naopak, za príčinu terajších európskych ťažkostí vedúcich k mizivej politickej zodpovednosti a aj len k malej ochote EÚ hoci len uvažovať o nejakej hlbšej reforme.

Potom, čo M. Schulz z čela inštitúcie odíde, je veľmi pravdepodobné, že si na túto funkciu začne robiť nárok ľudovcová frakcia – je najsilnejšia. Spomína sa meno vplyvného