Je to možné aj vďaka tomu, že ľudia sa profilujú podobne a nik nie je absolútny originál. Milióny dát preto umožňujú, aby sa čo i len čiastkový faktický obraz o nejakom človeku vďaka počítačovému algoritmu pretvoril na jeho podrobný psychologický profil. Ten bude obsahovať aj najdôvernejšie informácie o jeho názoroch, postojoch, orientácii či náboženskom a inom presvedčení.
Nielen vlády, ale aj súkromné spoločnosti môžu v nie príliš vzdialenej budúcnosti vedieť o obyvateľstve oveľa viac, ako si vieme predstaviť. A nebudú na to potrebovať špeciálne informačno-technické prostriedky či príslušníkov tajnej služby.
Náš dôkladný psychologický profil získajú bez nášho vedomia a súhlasu. V demokratickom a právnom štáte to bude znamenať, že ústavné právo na súkromie, čiže „právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním... údajov o svojej osobe“ zostane iba na papieri. A je veľmi pravdepodobné, že psychografické dáta, ktoré získajú, využijú na to, aby na veľké skupiny osôb pôsobili individualizovane, a preto účinnejšie.
V štátoch, kde si s demokraciou a právami nerobia veľké starosti, sa nové možnosti psychometriky a počítačových algoritmov dajú využiť aj tak, že sa stanú nástrojom pri vyhľadávaní osôb s nežiaducim profilom. Britský filozof Aldous Huxley sa niečoho podobného obával už v roku 1932. Dal tomu názov Prekrásny nový svet.
