Predvolebný bankový recept

Bankovým klientom sa nový nápad z dielne ministerstva financií, zosmiešňujúci balíčkové výmysly slovenských bankových domov, dozaista bude páčiť. Je jasné, prečo sa unifikovaný a extrémne ľahko porovnateľný „základný bankový produkt“ objavil na rokovaní vlády tesne pred koncom volebného obdobia. Bohato zdobený balíček služieb, ktorý vyhovie takmer každému retailovému klientovi, má mať v ponuke každá banka. Už si len vybrať ten najlacnejší. Za zmienku stojí aj spôsob, ako ministerstvo financií zmenu netransparentne prepašovalo do zákona, s ktorým nesúvisí. Pritom, paradoxne, práve toto riešenie má bankovým klientom vynútiť väčšiu prehľadnosť.

Za pomoci prekladateľa z belgickej francúzštiny ho úradníci na ministerstve financií po malých úpravách predostreli ministrom. Vedeli, že podporu pre takýto návrh nájdu bez problémov. Pritom zámer Belgicka pri spustení tohto produktu bol úplne iný. Väčšia penetrácia bankových služieb medzi sociálne slabšie vrstvy nie je hlavným dôvodom, prečo sa základný bankový produkt ocitol v slovenskom zákone. Tým má byť porovnateľnosť produktov a demonštrácia sily. Obsah balíka je pritom vyslovene zlý. Úradníci sa nemali kedy zamyslieť nad tým, čo by mal zahŕňať. Neobmedzený počet zahraničných prevodov či výberov zo všetkých bankomatov alebo tri manuálne operácie v pobočke mesačne budú sotva ideálnym produktom šitým na mieru bežného slovenského klienta. Mnohé z týchto služieb klienti nepoužívajú vôbec alebo len sporadicky. No do kalkulácie ich banky zahrnú. Ak by sa takto poskladaný bankový produkt stal realitou, cena nebude zaujímavá. A namiesto väčšej miery bezhotovostných operácií a finančného vzdelávania by rozmaznaní klienti mohli zabudnúť aj na tie základné poučky, ktoré si postupne osvojujú. Že kartu netreba strkať neustále do bankomatu, dobre poslúži aj na platenie. A že cez internet sa vedia pohodlne a najmä lacnejšie obslúžiť aj sami.