Predajca nábytku z Oravy sa počas korony zapotil

V čase Nežnej revolúcie mala Aneta Kondelová len osemnásť rokov a podnikať chcela v gastronómii. Vyštudovala hotelovú školu, takže sa jej tento nápad zdal ako spojenie príjemného s užitočným. Jej budúci manžel Miloš pracoval ako vývojár vo fabrike. Hneď po tom, ako sa ich cesty spojili, presedlal na podnikateľskú dráhu aj on. Ešte pred sobášom bol sektorový zámer ich firmy úplne iný ako ten súčasný, nábytkársky. Išlo o rýchle občerstvenie. Z mladomanželskej pôžičky si dvojica chcela kúpiť spálňu. Na trhu však bol nedostatok vhodného nábytku. „Objavili sme tak dieru na trhu a po roku podnikania v gastronómii sme sa preorientovali a začali sme podnikať v nábytkárskom biznise,“ hovorí pre TREND A. Kondelová. Tak sa začal písať príbeh firmy so sídlom v Nižnej na Orave.

Od firme k firme

Hotelová škola pripravila budúcu majiteľku nábytkárskej firmy takmer na všetko. Naučila sa účtovníctvo, rozumela ekonómii a dostala aj základy pre vlastný biznis. Od mamy si neskôr požičala 20-tisíc slovenských korún, rovnakú sumu vložil do rozbehnutia spoločného podnikania vtedajší priateľ a dnešný manžel Miloš. V prvých rokoch po prevrate museli manželia obiehať nábytkárske firmy a vysvetľovať im, že chcú od nich odoberať tovar. Pre štátne firmy to bola v tom čase novinka.

„Jednoducho sme zabúchali na dvere štátnym nábytkárskym firmám, povedali im, čo chceme, a oni to postupne začali chápať. Uzatvorili sme s nimi obchodné zmluvy, oni nám ponúkli svoj sortiment a my sme ho následne začali inzerovať,“ hovorí A. Kondelová. Dnes na tieto roky spomína s úsmevom. Takmer celé dohodovanie sa nieslo v znamení vysvetľovania, že sa im nemusia báť tovar predať, keďže majú živnostenský list. To, že podnikať začínali ako mladomanželia, dnes vnímajú ako pridanú hodnotu.

Úlohy mali podelené na základe toho, k čomu najviac inklinovali a na čo mal každý z nich najlepšie predpoklady. Aneta bola skôr vizionár firmy, jej manžel je technický typ a realizátor.

Tri piliere predaja