Pred vojnou nie je možné uchrániť hnuteľný majetok

Finančný sektor trápia v posledných rokoch dva negatívne trendy. V minulosti významní hráči predávajú poistné kmene konkurencii a opúšťajú Slovensko. Prípadne sa v snahe vyhnúť sa nákladom vyplývajúcim z prísnej regulácie menia na pobočky poisťovní z iných členských štátov Európskej únie. O problémoch slovenského poistného trhu sa TREND rozprával s riaditeľkou Slovenskej asociácie poisťovní Jozefínou Žákovou.

Štát bankám zrušil osobitný odvod, poisťovne však naďalej platia špeciálnu osempercentnú daň z neživotného poistenia aj osobitný odvod z regulovaných odvetví. Ako to vnímate?

Treba dodať, že okrem toho platia osempercentný odvod z povinného zmluvného poistenia (PZP). Po zrátaní všetkých týchto daní a odvodov sa daňové zaťaženie poisťovacej činnosti pohybuje okolo 55 percent. To je nehorázne veľa, a preto to vnímame veľmi negatívne. Ministerstvo financií je regulátorom nielen v oblasti poisťovníctva, ale aj v daňovej oblasti.

Za minulej vlády sme mali pocit, že viac využívalo svoju regulačnú právomoc v oblasti daní, čo rozhodne neprispievalo k zlepšovaniu podnikateľského prostredia. Výsledkom takýchto podmienok na podnikanie je odchod významných hráčov, prípadne transformácia domácich poisťovní na pobočky z iných členských štátov Európskej únie, vďaka čomu môžu poisťovne výrazne znížiť náklady.

Môžete to konkretizovať?

Podľa slovenskej legislatívy musí mať poisťovňa formu akciovej spoločnosti, ktorá má podľa zákona svoje orgány, manažment, kľúčové funkcie (rizikový manažment, interný audit, aktuár, compliance) a, samozrejme, výkonné zložky. Poisťovňa dostáva licenciu od Národnej banky Slovenska (NBS) a podlieha jej dohľadu. Okrem iného jej musí raz ročne poskytovať správy o solventnosti a finančnom stave a štvrťročne musí vypracovať množstvo výkazov.

Pobočka poisťovne z iného členského štátu je súčasťou materskej spoločnosti, ktorá má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie a na našom území jej stačí zamestnávať výkonné kádre na predaj a likvidáciu poistných udalostí. Okrem toho pobočky poisťovne z iného členského štátu na Slovensku nemajú v porovnaní s poisťovňami takmer žiadne reportovacie povinnosti voči NBS.

Z pohľadu klientov nemusí byť transformácia problém. Pre ľudí je prvoradá lacná a dobrá poistka.

To je pravda. Napriek pohybom na slovenskom poistnom trhu ponuka zostáva široká – v súčasnosti tu pôsobí desať poisťovní, sedemnásť pobočiek a voľne cezhranične môže na Slovensku pôsobiť bez zriadenia pobočky 572 poisťovní z iných členských štátov. Klient si teda má z čoho vybrať, len sa musí rozhodovať racionálne, nie iba podľa ceny poistky, ale na základe zásady „poznaj svoju poisťovňu“.

Ako funguje poistný sektor z hľadiska jednotlivých štátov EÚ?

Poisťovníctvo je prísne regulovaný sektor, podmienky činnosti upravuje smernica č. 2009/138/ES o Solventnosti II. Táto poisťovniam na druhej strane umožňuje voľne pôsobiť na území celej EÚ. Ak poisťovňa získa licenciu v jednej členskej krajine, v ostatných môže pôsobiť v rôznych formách: môže si zriadiť poisťovňu, otvoriť pobočku alebo pôsobiť voľne, bez zriadenia pobočky. Dohľad nad týmito subjektmi vykonáva vždy dohľadová autorita v štáte vydania licencie, na Slovensku je to NBS.

Posledný rok opustili slovenský trh viacerí významní hráči. Napríklad Axa predala poistný kmeň Uniqe. Nehrozí nedostatok konkurencie?

Regulačná politika ministerstva financií dlhodobo smerovala skôr k zdaňovaniu poisťovníctva než k posilňovaniu poisťovacieho priemyslu. Tým silne obmedzila záujem o podnikanie v poisťovníctve v Slovenskej republike.