Juhoeurópske krajiny, ktoré majú na starosti južné hranice únie, samy situáciu s nelegálnou migráciou zjavne nezvládajú. Navyše majú stále nevyriešené hlboké ekonomické problémy.
Taliansky minister vnútra Angelino Alfano preto svojich kolegov z ostatných krajín EÚ vyzval v reakcii na Lampedusu na spoločný postup. Eurokomisárka Cecilia Malmströmová na rovnakom stretnutí načrtla konkrétnu možnosť, ako južnej hranici pomôcť. Chce posilniť agentúru Frontex, ktorá už teraz v Stredozemnom mori koordinuje lodné hliadky.
Vyhľadávaciu a záchrannú operáciu od Cyprusu po Španielsko, ktorú komisárka navrhla, síce nik z prítomných ministrov vnútra na rokovaní v Luxembursku neodmietol, nik však tiež s nadšením nevyhlásil, že jeho krajina vyšle lode či prispeje na naftu a platy pohraničníkov. Odpoveďou bol nezáväzný prísľub, že niečo také by bolo možné, treba však vedieť, ako presne by posilnená operácia vyzerala, čo by stála a koľko by na ňu bolo potrebných ľudí a techniky. Na tieto otázky má odpovedať vedenie samotného Frontexu.
Agentúra, ktorá v Stredozemí pomáha členským krajinám od roku 2007, má tento rok rozpočet 85 miliónov eur, najnižší za posledné tri roky. Podobnú sumu dostali vlani európski poľnohospodári na dotáciách len za chov hydiny a prasiat. Jednako Frontex tohto roku zachránil okolo 16-tisíc ľudí.
Severnej Európe sa do väčšej finančnej pomoci juhoeurópskym partnerom v ich ťažkostiach s nelegálnou migráciou dvakrát nechce. Práve bohaté štáty ako Nemecko či škandinávske krajiny sú však väčšinou skutočným cieľom utečencov; Taliansko, Španielsko či Grécko sú často len tranzitným prístavom.
Na obranu severských krajín treba podotknúť, že utečencov stále prijímajú. Podľa Eurostatu vlani v Nemecku požiadalo o azyl asi 77-tisíc ľudí, v Taliansku menej než 16-tisíc. Celkovo v tom roku do EÚ prišlo viac ako 330-tisíc utečencov, 77 percent z nich žiadalo azyl v Nemecku, vo Francúzsku, v Británii, vo Švédsku a v Belgicku.
Napriek tomu sa mnohí z nelegálnych cestovateľov „zaseknú“ už na prvej európskej zástavke a prispievajú tak k znechuteniu tamojších obyvateľov z preplnených utečeneckých táborov a rastu obáv zo zhoršovania bezpečnostnej situácie.
V období ekonomickej krízy, zložitej sociálnej situácie, silnejúceho protieurópskeho nacionalizmu a snahy izolovať sa od veľkých problémov to môže znamenať rast popularity najrôznejších radikálnych a xenofóbnych hnutí a politických smerov.
Keď na Lampedusu minulú stredu dorazil šéf Európskej komisie José Barroso spolu s talianskymi politikmi, miestni ľudia naň bučali a volali „hanba“. J. Barroso si prehliadol skoro tristo rakiev v miestnom hangári a sľúbil pridať z európskych fondov 30 miliónov eur. V dlhodobom rozpočte na roky 2007 až 2013 má únia na programy spojené s migráciou vyčlenené celkovo štyri miliardy eur. To je približne toľko, koľko mohlo v rovnakom období čerpať Slovensko z kohéznych fondov.
EÚ a jej predstavitelia premýšľajú tiež o tom, ako uvoľniť legálnu cestu pre utečencov, aby nemuseli platiť premrštené sumy za možnosť riskovať život pri tajnej plavbe cez Stredozemné more. Súčasťou riešenia by v ideálnom prípade malo byť tiež koordinované odhaľovanie a zatýkanie sietí pašerákov ľudí – z juhoeurópskych krajín i na africkom začiatku reťaze.
Ben Salim Chalíd, ktorý loď z Líbye k Lampeduse kormidloval, je teraz v talianskom väzení. Na krku má obvinenie z vraždy, z napomáhania k nelegálnej migrácii a z toho, že spôsobil stroskotanie lode. Mŕtvym Taliansko zorganizovalo štátny pohreb, živí čelia stíhaniu za nelegálne prekročenie hranice.
Eurokomisárka C. Malmströmová pripomenula aj tie najvšeobecnejšie dôvody, prečo sa teraz EÚ s prílevom utečencov stretá. Sú nimi vojna, chudoba a diktátorské režimy v mnohých afrických krajinách. Rozbité lode a plte plné ľudí tak budú z Afriky k talianskym brehom v budúcich rokoch plávať ďalej, pokojne priamo okolo hliadkových člnov z posilnených námorných kontrol južných hraníc EÚ.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
