Medziľudské vzťahy sú na východe často jednoduchšie ako v Európe. Vo vzťahoch východu nájdete styk menej spútaný umelou pretvárkou – a širšiu toleranciu zrodenú z väčšej rozmanitosti.
Ochota je samozrejmá
Gertrúda Bellová napísala uvedený výrok pred viac než sto rokmi počas jej ciest územím vtedajšej Palestíny a Sýrie. Odvtedy sa na Blízkom východe veľa zmenilo, často až priveľa. Avšak ak má človek túžbu po spoznaní Orientu tak ako bol opísaný v knihách romantizmu, musí otočiť glóbus ďalej na východ – ku krajine, kde piesky púšte spomalili útok globalizácie; ku krajine, ktorá je stále domovom jednej z najstarších civilizácií sveta už tisícky rokov. Irán a jeho Perzia – alebo ako ju nazýva profesor Axworthy, Ríša mysle.
Brána všetkých národov - Persepolis Zdroj: Michal Cesnak
Najlepšou radou pred samotnou cestou do tohto kúta sveta je zámena mien. Človek by mal rozmýšľať nie nad tým, že ide do Iránu, ale do Perzie. Meno Irán často prináša obrazy sivých budov, násilných protestov a náboženského konzervativizmu. Túžba sem prísť potom vedie k pochybám o zdravom rozume jednotlivca. Avšak Perzia je meno plné starovekých legiend, čarovných záhrad a poézie plnej života a lásky. A to je presne to, čo sa tu stále dá bez námahy nájsť.
Teherán je hlavné mesto krajiny a taktiež destinácia príletu pre väčšinu medzinárodných návštevníkov. Hneď ako dostanete víza a vyjdete z letiskovej haly, ste až prekvapení, že po vás ľudia nehádžu topánky (veľká urážka v tomto regióne) a nečakajú na vás jednotky Republikánskej gardy, aby vás zatkli za špionáž. Namiesto toho vás víta armáda taxikárov. Zatiaľ nič nenormálne. Opäť treba myslieť Perzia, nie Irán.
Golestanský Palác - Teherán Zdroj: Michal Cesnak
Táto približne 10-miliónová metropola zaznamenala obrovský rozmach za posledné storočie spôsobený prílevom ľudí z vidieka za prácou v meste. Prirodzene, presťahovanie je oveľa rýchlejšie než správne naplánovanie a rozvoj infraštruktúry pre všetkých nových obyvateľov. Preto mesto občas pripomína jednu veľkú špagetovú zmes dvorov, uličiek, obchodíkov a neprestajnej premávky.
Prechádzku mestom si však netreba nechať ujsť a vôbec sa nebáť, ak sa stratíte. Hneď ako vás ľudia uvidia zmätene sa pozerať na mapu, značky ulíc a späť na mapu, ukážu vám smer bez toho, aby ste sa museli opýtať.
Za prehliadku nepochybne stojí Golestanský palác z 16. storočia, ktorý bol kráľovským sídlom Kadžarskej dynastie a kde sa taktiež zakladateľ Pahlavskej dynastie sám korunoval za kráľa po svojom úspešnom vojenskom prevrate v roku 1925.
Kráľovské námestie Isfahán
Navyše pre tých, ktorým ruch veľkomesta začne rýchlo prekážať, iba pol hodiny metrom sa nachádza vrch Tochal, kde sa ešte v máji dá stále lyžovať.
Pocit tajomna a podozrivých stretnutí tiež vyvoláva prechádzka popri bývalej americkej ambasáde, ktorá má dnes výstižnú prezývku – brloh špionáže.
Čo si treba tiež všimnúť, je, že dopravné predpisy tu dodržiavajú – väčšinou. Autobusy a metro fungujú, nápomocní policajti stoja na každom rohu, a hlavne až šokujúcim javom je množstvo zelene. Každý dopravný ostrovček, každý priestor medzi budovami a každá ulica sú dobre udržiavaným miniparkom.
Shah Cheragh - Shiraz Zdroj: Michal Cesnak
Centrum tolerancie
Isfahán je najkrajšie a hlavne najzelenšie mesto krajiny. Aj počas najvyššieho poludnia sa dá prechádzať jeho ulicami v tieni stromov alebo odpočívať v početných botanických záhradách. Domáci obyvatelia svojmu mestu vždy dávajú prívlastok Isfahán nisf-a-džahán (Isfahán je pol sveta). Táto prezývka pochádza z čias jeho najväčšej slávy počas Safavidskej dynastie (16. – 18. storočie n.l.), keď tu domov našli ľudia mnohých kultúr a náboženstiev. Túto toleranciu je tu stále cítiť, keď návštevníkov domáci vítajú úprimnou zvedavosťou a legendárnou pohostinnosťou. Taktiež sa tu stále nachádza početná komunita arménskych kresťanov, ktorí tu majú aj vlastnú katedrálu, a aj iránskych židov.
Hlavným lákadlom všetkých cestovateľov je námestie Mejdán-a-Shah (Námestie kráľa), ktoré je nielen jedno z najväčších na svete, ale tiež symbolicky spája tri základné piliere Safavidskej ríše: kráľovskú dynastiu (Palác Ali Qoli), náboženstvo (mešita Masdžid-a-Shah), ekonomiku a trh (hlavný mestský bazár). Podvečer treba nepochybne stráviť na promenáde popri rieke Zaydaneh. Romantika botanických záhrad a historických mostov počas západu slnka priťahuje zaľúbené páry a aj všetkých milovníkov fotografie.
Zdobené okná pevnosti Shiraz Zdroj: Michal Cesnak
Presným opakom Teheránu je mesto Shiraz. Kým Teherán je ekonomickým a politickým centrom krajiny, Shiraz je strediskom kultúry, poézie a tiež sa tu nachádza tretie najvýznamnejšie pútnické miesto v šiítskej viere, mešita Shah Cheragh – jej výzdobu zrkadlovými mozaikami treba vidieť na vlastné oči, pretože žiadna fotografia nezachytí ich prepracovanosť a krásu. Celé mesto má pokojnú atmosféru a všetko tu plynie akosi pomalšie. Najlepším spôsobom, ako si ho vychutnať, je pomaly sa prechádzať po jeho bazáre a nájsť si skrytú kaviarničku s tradičnou perzskou hudbou. Poézia samotná tu má stále veľký význam, o čom svedčí aj vysoká návštevnosť hrobky Háfiza, ktorý je jedným z najvýznamnejších perzských poetov. Shiraz je odrazovým mostíkom pre všetkých návštevníkov starovekých ruín hlavného mesta Perzie Persepolisu. Rozloha kráľovského paláca, kvalita reliéfov a hlavne veľkosť skladísk svedčia o jeho dávnej sláve a prepychu. Bodku za jeho slávou dal samotný Alexander Veľký, keď mesto v 4. storočí n.l. kompletne vypálil.
Shah Cheragh – Shiraz Zdroj: Michal Cesnak
Nepochopený Irán
Povesť tejto krajiny je známa aj ľuďom, ktorých svetová politika veľmi nezaujíma. Avšak treba uznať, že je všeobecne konzervatívna, a platí, že tradície, kultúra a medziľudské vzťahy tu hrajú v spoločenskom fungovaní významnú úlohu. Toto a tiež jeho medzinárodná izolácia na svetovej politickej scéne posilňujú vlastné uvedomenie identity Iráncov. Svet ich už desaťročia označuje za iných a odlišných, a preto si Iránci svoju odlišnosť osvojili. Nehľadajú nepriateľov a často si sami robia vtipy z vlastných politických a náboženských predstaviteľov – hoci nie veľmi nahlas. Aj keď agresia nie je ich cieľom, tiež si nenechajú diktovať podmienky života inými. Jednoducho stále platí, že každá zmena musí prísť zvnútra a od ľudí samotných.
Persepolis Zdroj: Michal Cesnak
Celkovo sa dá povedať, že prekážka pricestovať do tejto krajiny je skôr mentálna ako fyzická. Treba zabudnúť na obrázky z televízie a vyčítavé pohľady známych, keď im poviete o svojom ďalšom dobrodružstve. Irán určite nie je bez problémov, ale ak raz vykročíte k Perzii, zmení vám to pohľad na svet.
Autor je spolupracovník TRENDU.
Symbol blahobytu
Pri prechádzke mestom opakovane uvidíte dámy – ale už aj pánov – s obviazaným nosom. Dôvodom je, že Irán je jedným z hlavných centier plastickej chirurgie a tiež jeho kozmetický trh je siedmy najväčší na svete. Obviazaný nos a schopnosť zaplatiť za operáciu je znakom prosperity a bohatstva – ako v Európe nosenie drahých šperkov. Žena si necháva obväzy na nose čo najdlhšie, dokonca často aj po kompletnom zahojení. V niektorých prípadoch je tiež možné, že si dámy obviažu nos, aj keď žiadnu operáciu nepodstúpili – porovnanie s lacnou bižutériou u nás.
Toman verzus rial
Najväčší zmätok pre návštevníka nastane pri platení. Oficiálnou menou je iránsky rial. Avšak vysoká inflácia spôsobuje, že sumy sa často pohybujú v miliónoch. Ľudia to vyriešili vynálezom „uličnej meny“ nazývanej toman. Bankovky sú rovnaké, ale núl je menej. Napríklad namiesto 60 000 rialov bude cena 6 tomanov. Koľko núl však zmizne, môže byť záhadou. Preto je najlepšie si nechať ukázať cenu na kalkulačke, a to v rialoch.
Zdroj: Profimedia.cz
Odev je dôležitý
V Iráne sa neodporúča nosiť krátke nohavice a tričká bez rukávov. Obzvlášť cestovateľky by sa mali adekvátne zahaliť alebo zvoliť aspoň nohavice a voľné tričká s dlhými rukávmi. Pokrývka hlavy je povinná.
