Prečo zákon ministerky Lubyovej nezlepší postavenie učiteľov

Ministerstvo školstva pod vedením Martiny Lubyovej v tejto situácii poslalo do parlamentu nový zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorého cieľom je zvýšiť atraktivitu učiteľského povolania. TREND sa pozrel na to, či nové opatrenia rezortu pomôžu prilákať do školstva mladých ľudí. Krátka odpoveď je, že nie. Zákon už dokonca stihol vyvolať nevôľu časti pedagogickej obce.

Platy a vzdelávanie

Odpor učiteľov vyvolal zámer zrušiť kreditové príplatky vo výške šesť alebo dvanásť percent k platu od roku 2023. „Desať percent dajú a dvanásť percent vezmú, vyhrali sme, gratulujem,“ napísala na sociálnej sieti napríklad učiteľka jednej z rožňavských základných škôl Klaudia Proschingerová s odkazom na zvýšenie platov učiteľov od januára tohto roka. Proti zrušeniu príplatkov protestovali školskí odborári aj Slovenská komora učiteľov. Vláda napokon zákon odobrila a poslala do Národnej rady SR napriek ich zásadným pripomienkam.

Kredity zaviedol ešte v roku 2009 minister školstva Ján Mikolaj (nominant SNS) pod tlakom učiteľov a ich združení. Upozorňovali na to, že v celej Európskej únii sú najslabšie platenými učiteľmi tí slovenskí. Rezort podmienil zvyšovanie platov kontinuálnym vzdelávaním učiteľov, ktoré bolo založené na zbieraní kreditov za školenia. Kredity mohol učiteľ premeniť na príplatok šesť alebo dvanásť percent k platu, prípadne na atestáciu a presun do vyššej platovej triedy.

Desať rokov fungovania tohto systému ukázalo jeho vážne chyby. Učitelia začali namiesto lepšieho vzdelania naháňať rýchle školenia nízkej kvality, aby sa čo najskôr prepracovali k vyššiemu platu. Učiteľské organizácie poukazovali na nekvalitu školení. Školám stúpli náklady na platenie suplujúcich učiteľov.

Rezort ponúkol učiteľom bezplatné kurzy hradené z eurofondov, mnohí napriek tomu museli nájsť peniaze za cestovanie, ubytovanie či rôzne poplatky spojené so