Horšie je, keď sa obsahovo podobných výrokov dopúšťajú experti, ktorí ich myslia vážne, lebo samých seba považujú za lepšie informovaných.

Nikto nemôže pochybovať o tom, že aktívne volebné právo, právo voliť, je „iba“ právo, a nie povinnosť. Ale rovnako sa nedá spochybniť fakt, že človek, ktorý v deň volieb svoje právo využije, je väčšmi občanom, teda členom svojej obce, ako ten, kto sa ho zrieka. Napríklad aj preto, lebo dospel k názoru, že politické strany sú iba eseročky, ktoré majú svojich skutočných pánov a vlastníkov v pozadí.

Aj keby to tak naozaj bolo a všetky kandidujúce strany boli iba eseročkami oligarchov (o čom je možné s úspechom pochybovať), tak je nepochybné, že nie všetky stranícke eseročky sú rovnakého druhu a kvality. Je rozdiel, a to podstatný, medzi stranou, ktorá dlhodobo praktizuje politiku nie ako službu verejnosti, ale ako prisluhovanie svojim akcionárom a sponzorom, a medzi stranou, ktorá by na to, aby sa dostala na podobnú úroveň skorumpovanosti, potrebovala dlhé roky. Preto vtipní ľudia vymysleli vetu, že politici sú ako plienky – treba ich často vymieňať, a to z rovnakých dôvodov.

Prečo voliť menšie zlo

Zdroj: Ilustrácia - Danglár

Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška

Nezanedbateľný je i fakt, že nie každá strana má takých ohľaduplných a tolerantných voličov ako napríklad Smer-SD či SNS. Bez ohľadu na to, čím sa SDKÚ-DS zaslúžila o štát, podporu stratila, lebo jej voliči neodpustili, čo bolo neodpustiteľné. To, že kritickejší voliči neprídu hlasovať, nepresvedčí nekritických, aby aj oni zostali doma.

Ani názoru, že sa netreba namáhať s osobnou účasťou, lebo ešte v žiadnych voľbách po roku 1989 nešlo o tak málo ako v týchto, sa nedá rozumieť. Ak už o nič iné, tak ako v každých voľbách, aj v marcových ide o to, čo sa nimi legitimizuje. Veľmi dobre to vedel Vladimír Mečiar, ktorý po víťazných voľbách s obľubou vravieval: „Tí druhí sa musia naučiť so mnou žiť, lebo som znovu legitimizovaný voľbami.“

Nielen v doterajších, ale aj nadchádzajúcich voľbách ide o veľa, lebo ide o to, koho voliči legitimizujú a čo nimi bude legitimizované. Možnosť, že to bude práve politická prax, ktorá je podľa princípov liberálnej demokracie úplne nelegitímna, je zo všetkých možností, ktoré pripadajú do úvahy, najreálnejšia. Ak by mal niekto chápať nebezpečenstvo toho, čo sa marcovými voľbami legitimizuje, tak predovšetkým ľudia, ktorí sa skúmaniu politiky venujú profesionálne.

Milan Lasica, jeden z najvtipnejších ľudí na Slovensku, to napísal absolútne presne: „Pôjdem voliť a dôvod je ten, že mám tú možnosť. Nie som natoľko naivný, že budem voliť niečo, čo by bolo ideálne, takže budem voliť menšie zlo. A tí, čo nechcú voliť menšie zlo, budú voliť to väčšie.“