Prečo vedie IT Asociáciu aj šéf firmy spájanej s Počiatkom? Fitoš: Je to komplikované

Prezidentom ITAS-u sa stal Emil Fitoš, nový post viceprezidenta pre e-government obsadil Jozef Chamraz, šéf a spolumajiteľ spoločnosti Anext, ktorá vyrástla v ostatných rokoch práve na vládnych informatizačných zákazkách a v médiách je spájaná s exministrom financií a dopravy Jánom Počiatkom.

Nové vedenie hneď na začiatku deklarovalo snahu udávať smer v diskusiách o projektoch digitalizácie verejnej správy. ITAS chce podľa E. Fitoša „ponúkať riešenia založené na profesionalite a na reálnych faktoch a etických metódach a na základe korektných argumentov ovplyvňovať subjekty s rozhodovacími právomocami“.

V rozhovore pre TREND E. Fitoš vysvetľuje, ako firmy vnímajú pošramotený imidž sektora a ako nastaviť pravidlá, aby ďalšie projekty informatizácie prinášali aj požadované výsledky, nielen podozrenia z nekalých praktík.

Žijeme v časoch rozčarovania nad výsledkami informatizácie, ktorá zhltla stovky miliónov eur. Ktoré vládne IT projekty podľa vás dopadli dobre?

Zjednodušene by som povedal, že tie, o ktorých sa nehovorí, lebo to znamená, že niečo vo verejnej správe funguje, a tak o tom netreba písať.

Z hľadiska nových služieb sú to niektoré projekty na justícii, u colníkov, na kultúre či na Najvyššom kontrolnom úrade, ako aj systémy zamerané na backoffice, využívané vnútri verejnej správy, v ktorých však chýba efekt pre občana...

Zhodnotil by som to tak, že v tejto chvíli máme postavenú hrubú stavbu a chýbajú nám kohútiky v sprchách, kľučky na dverách a množstvo ďalších vecí, ktoré by umožnili široké a najmä atraktívne používanie služieb e-governmentu.

Existuje aj radikálnejšie hodnotenie: že informatizácia bola vyslovene zbabraná. S tým, že určitý podiel na tom majú aj samotní dodávatelia, IT firmy.

Určite sú aj projekty, ktoré nedopadli dobre a neboli dodané v takej kvalite, ako by očakávali ľudia – koncoví používatelia. Pri množstve projektov bolo naplnené zadanie, ale samotné zadanie nebolo garantom, že služba bude príťažlivá a široko využívaná. V tom mohli viac urobiť aj IT firmy.

No hlavný problém vidím v tom, že informatizácia sa riešila vyslovene technicky, projektovo. Keď vo fabrike zavádzate informačný systém, musíte zároveň zmeniť pracovné postupy a metódy, preškoliť ľudí, upraviť ich pracovné náplne.

Vo verejnej správe to znamená prijať novú legislatívu, spraviť organizačné zmeny, obmeniť personál. Táto stránka do veľkej miery absentovala. Každý IT projekt je inovácia, no ak ho spravíte bez toho, aby ste ho dotiahli aj v týchto aspektov, je veľmi rizikový a nesie so sebou zárodky neúspechu.

Prečo sa v IT projektoch nemyslelo na všetky tieto súvisiace aspekty? Nie je to dôkazom zlyhania informatizácie?

Problémy bývajú aj vo fabrike, pokiaľ takáto zásadná zmena nemá vo vrcholovom vedení sponzora, ktorý dokáže vo výrobe alebo v logistickom procese definovať požiadavky tak, aby IT systém bol sluhom, a nie pánom.

V prípade verejnej správy to znamená vyvolať legislatívne a organizačné zmeny. To je niečo, čo musí riešiť niekto s politickým mandátom: minister, štátny tajomník, generálny tajomník služobného úradu...

Informatizácia bola a naďalej často je otázka informatikov. To je problém. Vidíme to aj v nových koncepciách rozvoja informačných systémov, do ktorých nevstupujú biznisoví vlastníci. Ak sa to nezmení, riziká v informatizácii budú pretrvávať aj v ďalšom období.

Čo sa týka sponzora informatizácie, už dva roky máme pre túto oblasť podpredsedu vlády.

Áno. Čo treba urobiť a zatiaľ sa to neurobilo, je