Prečo váš tím nefunguje

Príčinou prepustenia šéfov teda neboli nedostatky v riadení, zlé výsledky alebo chýbajúce vízie. V turbulentnej dobe pre médiá vydavateľ vyhodnotil ako hrozbu nekompatibilné myslenie, interný konkurenčný boj a asociálne správanie svojich manažérov.

Story zo Spiegelu akoby vypadla z knihy Team of Teams od Stanleyho McChrystala. Je o tom, čo znamená manažovať v 21. storočí.

Generál manažmentu

Kniha o riadení od vojenského hodnostára nepôsobí ako intelektuálne terno. Veď práve s vojskom sa spája predstava o striktnom komandovaní v pevnom hierarchickom systéme, ktorý nepovoľuje žiadnu fantáziu a odchýlku. Práve preto sa však hodí ako príklad organizácie, ktorá môže ľahko naraziť na svoje limity. Stalo sa to americkej elitnej jednotke Task Force pod vedením generála S. McChrystala v jej boji proti teroristom z Al-Káidy v Iraku. Napriek špičkovému výcviku, technologickému zázemiu a najnovšiemu zbrojnému arzenálu neboli protiteroristickí supermani schopní čeliť papierovo beznádejne slabšiemu súperovi.

Trvalo roky, kým si vedenie jednotky uvedomilo, že ich brzdí vlastná byrokratická štruktúra, zlé komunikačné toky, pomalé rozhodovanie a nepružná hierarchia. Zabetónovaný systém stáročiami budovanej vojenskej logiky si vyžadoval zásadnú transformáciu.

Zívajúcich pacifistov možno upokojiť – kniha generála S. McChrystala nie je memoárovým spomínaním veliteľa vo výslužbe a primárne v nej ani nejde o vojenské akcie. Jej prínos je v tom, že boj v neznámom teréne proti difúzne organizovanému a nepredvídateľne operujúcemu súperovi používa ako metaforu pre prežitie v neustále sa meniacom prostredí. S tým majú dnes do činenia takmer všetky organizácie, spoločnosti či komerčné firmy. Autor v kontexte ukazuje, na aké problémy v nestabilnom svete naráža klasické riadenie a ako sa musí organizačné myslenie zmeniť.

Tradícia efektivity

Príbeh sa začína na konci devätnásteho storočia v hlave jedného z prvých konzultantov manažmentu. Frederick Winslow Taylor vniesol do organizácie práce revolučnú mantru efektívnosti. Čiže úsilia, ako s minimálnymi nákladmi dosiahnuť čo najväčší výkon. Prostredníctvom presných meraní pracovných výkonov ovládol priemyselnú výrobu racionalizačný prístup, zameraný na zvyšovanie produktivity. „Workflow“ vo fabrike predstavoval systém rozložiteľný na jednotlivé pracovné úkony, ktoré bolo možné optimalizovať. Schopnosť zvyšovať efektivitu sa na desaťročia stala rozhodujúcou konkurenčnou výhodou industriálnej súťaže. To všetko fungovalo dovtedy, kým bola výroba prehľadným systémom na seba nadväzujúcich činností a prebiehala v relatívne stabilnom vonkajšom prostredí.