Áno, európski ľudovci vyhrali voľby do Európskeho parlamentu. Áno, európski ľudovci (EPP) na čelo Európskej komisie navrhujú Jeana-Clauda Junckera. Áno, ona sama a jej CDU sú na európskej scéne súčasťou EPP, J.-C. Juncker je tak aj ich kandidát do funkcie, ktorú by však nepochybne zvládli aj ďalší politici.

Ale nie. Utorková neformálna večera hláv štátov a vlád o Junckerovej nominácii ešte nerozhodla. Je príliš skoro, ešte sa o veci dosť nediskutovalo a medzi šéfmi krajín EÚ sú aj politici, ktorí k EPP nepatria. Tlačovka, často sa točiaca viac-menej v kruhu, trvala pol hodiny. A na druhý deň väčšina novinových titulkov hlásala, že A. Merkelová Junckerovu kandidatúru spochybnila či priamo naznačila, že by si želala niekoho iného.

Očakávania, ktoré niektoré bruselskí novinári od utorkového rokovania premiérov a prezidentov mali, boli zrejme prehnané. Napokon, keď Herman Van Rompuy pozýval politikov na večeru, do listu im napísal, že „na debatu o menách bude príliš skoro“. A A. Merkelová sa na tlačovke v jednej chvíli začudovala, ako si niekto môže myslieť, že iba dva dni po voľbách by mala byť diskusia o novom šéfovi komisie v zásade skončená. „Personálny balík“, ktorý treba v lete prebrať, je totiž širší. Už na prvej schôdzi Európskeho parlamentu má byť zvolený jeho nový predseda, okrem vedenia komisie sa v hlavných mestách nepochybne diskutuje aj o budúcom šéfovi európskej diplomatickej služby.

A premiéri a prezidenti členských krajín – niektorí viac a niektorí menej – v zásade nechcú pristúpiť na interpretáciu Európskeho parlamentu, že totiž občania v európskych voľbách hlasovaním pre konkrétnu národnú stranu volili do čela komisie aj jej celoeurópskeho lídra. Je sporné, či táto logika, ktorou sa strany snažili pritiahnuť voličov k voľbám a ponúknuť im viac európskej demokracie, vôbec zafungovala. Nízka slovenská alebo česká volebná účasť hovorí jednoznačne inak, ale napríklad v Nemecku do určitej miery hrala rolu.

Členské krajiny odmietajú pokladať za formalitu, že výber osoby na čelo komisie závisí od nich. Rozhodnúť o ňom musia kvalifikovanou väčšinou. Europarlament o návrhu hlasuje, malo by sa tak stať v polovici júla, jednoduchou väčšinou. Kandidát teda potrebuje podporu obidvoch únijných „kolegislátorov“. Členské krajiny si nepochybne uvedomujú, že podpora parlamentnej väčšiny je potrebná, a nebudú navrhovať niekoho, kto by mohol pri hlasovaní v Štrasburgu neuspieť.

Úplne proti J.-C. Junckerovi je britský premiér David Cameron, okrem iného aj pre úspech, ktorý v eurovoľbách na ostrovoch dosiahla protieurópska Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) Nigela Faragea. Ten J.-C. Junckera rovno označuje za „vystrájajúceho federalistu“. D. Cameron je tak príkladom politika, ktorý v snahe zobrať vietor z plachiet silnejúcemu protieurópskemu zoskupeniu preberá časť jeho rétoriky aj programu. Pochybnosti o J.-C. Junckerovi však vyjadrili aj premiéri Švédska či Holandska a aj maďarský premiér Viktor Orbán.

Záverom utorkovej večere bolo aj rozhodnutie, že stály predseda rokovaní členských krajín H. Van Rompuy má začať hľadať kompromis a potrebnú podporu. Navyše však skôr než o menách je potrebné baviť sa o programe novej komisie.

Čo by vlastne mala EÚ ďalej robiť, to veľmi zaujíma napríklad francúzskeho prezidenta Francoisa Hollandea. Jasné víťazstvo protieurópskeho Národného frontu (FN) Marine Le Penovej a prepad jeho vlastných socialistov viedli F. Hollandea k vyhláseniam o potrebe reformy únie, ktorá je podľa neho vraj príliš zložitá a vzdialená občanom. Aj F. Hollande sa tak zrejme stáva príkladom politika, ktorý v snahe zobrať vietor z plachiet silnejúcemu protieurópskemu zoskupeniu preberá časť jeho rétoriky aj programu.

Či sa návrh nového šéfa komisie podarí členským krajinám urobiť do polovice júla, aby o ňom mohol hlasovať europarlament v predpokladanom termíne, tak zatiaľ nie je úplne jasné. Niektorí členovia terajšej komisie sa už však údajne pripravujú, že pre prieťahy s formovaním novej komisie budú v kanceláriách trochu dlhšie, než predpokladá harmonogram.

Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.