Prečo sú moderní liberáli tak trochu socialisti

Je takýto postoj ešte liberálny alebo už ide skôr o „trápnučký fašizmus“, ako vyjadrenia predsedu SaS spolu s inými charakterizoval komentátor Michal Havran? Sám R. Sulík v rozhovore pre Denník N priznal, že nie je európsky liberál, ale skôr slovenský nacionalista. Môže byť liberál zároveň vlastencom? Zorientovať sa v týchto otázkach pomáha kniha mladého slovenského filozofa Mateja Cíbika Liberáli a tí druhí.

Druhy liberalizmu

Označenie „tí druhí“ pritom neslúži ako lacná nálepka pre politických oponentov liberálov, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Pri charakteristike liberalizmu autor prirodzene používa jeho vymedzenie voči ostatným politickým prúdom – konzervativizmu, nacionalizmu, ale aj fašizmu či komunizmu. Tu však tkvie zásadné rozdelenie oponentov liberalizmu, teda „tých druhých“ na dva tábory.

Prvým je prúd spochybňujúci dnešný politický systém liberálnej demokracie ako taký (čiže liberalizmus v širšom zmysle slova) a druhým je postoj, ktorý v rámci tohto systému presadzuje aj odlišné hodnoty ako slobodu jednotlivcov a rovnosť ich šancí na dôstojný život (čiže je proti užšie chápanému politickému liberalizmu).

Kým prvá skupina je vyslovene nebezpečná, pretože ohrozuje základy demokratického spoločenského spolužitia, konzervatívni či umiernení národniarski kritici politického liberalizmu sú prirodzenou súčasťou politických prúdov vo všetkých vyspelých krajinách.

Okrem toho sa navzájom veľmi odlišujú aj samotní liberáli. Môžu byť totiž orientovaní pravicovo aj ľavicovo. V knihe síce M. Cíbik otázku ideologického zaradenia R. Sulíka nerieši, no na priamy dopyt ho zo širokého liberálneho tábora nevylučuje (rozhovor s autorom prináša TREND na webe). A to napriek tomu, že keď europoslanec R. Sulík získal kreslo v Bruseli a Štrasburgu, okamžite odišiel z liberálnej politickej frakcie Alde do skupiny konzervatívcov a reformistov.

Konzervatívci totiž v pohľade na ekonomiku pripomínajú klasických liberálov devätnásteho storočia, ktorí brojili za čo najmenej štátnych zásahov do hospodárstva. Americká encyklopédia World Book z roku 1992 dokonca heslo o liberalizme uzatvára konštatovaním, že klasický liberalizmus sa dnes nazýva skôr (ekonomickým) konzervativizmom.

Zdroj: AKAmedia

Matej Cíbik – Liberáli a tí druhí. AKAmedia, 2017, 144 s.

Matej Cíbik (31) je slovenský filozof pôsobiaci v Centre pre etiku na Pardubickej univerzite. Venuje sa etike a politickej filozofii, teóriám spravodlivosti a úlohe rovnosti v spoločnosti. Študoval na Karlovej univerzite v Prahe, Stredoeurópskej univerzite v Budapešti a na London School of Economics.

Posun doľava

To poukazuje na zásadnú zmenu, ktorou si liberalizmus hlavného prúdu za posledné viac ako storočie prešiel. M. Cíbik túto premenu od minimálnych zásahov štátu do životov jeho občanov a ekonomiky smerom k podstatne väčšiemu zasahovaniu vysvetľuje