Prečo sú Američania napriek silnej ekonomike nespokojní?

Slávny slogan „Je to o ekonomike, hlupáci!“ z prezidentskej kampane Billa Clintona v roku 1992 kedysi považovali za kľúčovú otázku, ktorú si americkí voliči kladú v ktoromkoľvek volebnom roku. Potvrdí sa táto mantra aj v tomto roku? Hoci stále ide o predčasné tvrdenie, zdá sa, že infláciu sa podarilo skrotiť bez toho, aby spustila recesiu, no pracovný trh zostáva napnutý a politika prezidenta Joea Bidena neúmerne pomáhala Američanom s nízkymi príjmami. Napriek tomu respondenti v prieskume vyjadrujú hlbokú nespokojnosť s vedením krajiny. Nespokojnosť sa netýka len J. Bidena, ale všetkých „hlavných ekonomických lídrov“ vrátane šéfa americkej centrálnej banky Jeroma Powella, ktorého súčasná administratíva dokonca ani nevymenovala. Existuje ostrý nesúlad medzi tým, ako vnímajú stav americkej ekonomiky ekonómovia, a tým, ako vnímajú svoju životnú úroveň bežní ľudia.

O čom to hovorí? Jednou z hypotéz je nerovnosť. Na jednej strane štandardná príjmová nerovnosť meraná Giniho koeficientom alebo mzdovým rozptylom zjavne nevysvetľuje rastúcu nespokojnosť. Po náraste v predchádzajúcich desaťročiach zostala príjmová nerovnosť v posledných rokoch stabilná. Na druhej strane, nerovnosti vo výsledkoch v oblasti zdravia alebo medzi regiónmi stále bijú do očí a súčasná hospodárska politika nemôže urobiť veľa pre ich zvrátenie v krátkodobom horizonte. Možno ešte dôležitejší je rastúci pocit medzi ľuďmi v mnohých častiach krajiny, že politická elita na nich zabudla a zaujíma sa viac o Palestínu na Blízkom východe než o Východnú Palestínu v štáte Ohio.