Prečo štát nerieši sceľovanie pôdy nezistených vlastníkov

V minulosti bola pôda symbolom sociálneho postavenia na dedine. Ako to fungovalo v realite?

Pôda v minulosti pre roľníkov predstavovala zásadnú materiálnu hodnotu, bola hlavným spôsobom obživy. Roľnícka ekonomika bola samozásobiteľská. Čo si ľudia vypestovali, to aj zužitkovali. Okrem toho pôda bola naozaj aj symbolom sociálneho postavenia. Roľníci sa podľa veľkosti vlastnenej pôdy delili na veľkých, stredných a malých. V hospodársky najvyspelejších oblastiach západného Slovenska sa sociálna hierarchizácia dokonca prejavovala v spôsobe osídlenia obce. Napríklad v Lábe [obec na Záhorí] bývali najbohatší sedliaci v centre obce, v ďalších štvrtiach mali zvlášť domy strední roľníci, poľnohospodárski robotníci a bezzemkovia.

Dnes je pôda pre väčšinu ľudí záťažou, ktorej sa chcú zbaviť predajom alebo prenájmom.

Nie je to celkom tak. O prenájom pôdy je veľký záujem. Od veľkosti prenajímanej a obrábanej pôdy sa odvíja veľkosť dotácií, ktoré môžu agropodnikatelia a farmári získať z eurofondov. Predávať pôdu sa príliš neoplatí, lebo má nízku cenu. Majitelia pár árov nevýnosnej pôdy o svoje vlastníctvo často nejavia žiaden záujem. Okrem toho ľudia po kolektivizácii stratili vlastnícky vzťah k pôde.

Starostovia v obciach sa sťažujú, že nemôžu opravovať ihriská, lebo sú pod nimi neusporiadané pozemky. Prečo sa to doteraz nevyriešilo?

Už na začiatku procesu transformácie poľnohospodárstva v 90. rokoch sa hovorilo o nutnosti usporiadať rozdrobené vlastníctvo pôdy. Bežne sa poľnohospodárskym družstvám stávalo, že ich budovy stáli na rozkúskovanej pôde, ktorá patrila množstvu vlastníkov. Za socializmu sa totiž vlastníctvo pôdy právne nezrušilo, v katastri ostali pozemky zapísané na pôvodných vlastníkov. Dedením sa však pozemky ďalej delili, čo sa do katastra nevkladalo. Často o zápis do katastra vlastníci, ktorí po kolektivizácii stratili k pôde užívateľský vzťah a domnievali sa, že to tak ostane natrvalo, ani nejavili záujem. V celom tomto neporiadku s rozdrobeným vlastníctvom pôdy sa mal postupne urobiť poriadok a malo dôjsť k sceľovaniu pôdy. Všetky doterajšie vlády však pristupovali k riešeniu nesystematicky a laxne.

Ako sa malo sceľovanie pôdy urobiť?

Sceľovanie pôdy už