A síce, že mať na Slovensku separátnu dcérsku firmu na poskytovanie poistenia je tak trochu luxus a dôvody na to sú skôr historické než ekonomické. Samotný proces zmeny z akciovky na pobočku bol síce administratívne náročný a zdĺhavý (ľudia z Metlife hovoria o štósoch papierov a dokladovania), ale jednorazový. A navyše aktívne podporovaný materskou spoločnosťou z Írska, ktorá sa pre rovnaký krok rozhodla vo všetkých dcérskych firmách na európskom kontinente.
Pravidlá EÚ umožňujú podnikať poisťovniam aj iným finančným subjektom v členských štátoch priamo zo zahraničia alebo cez pobočky, nemusia zriaďovať dcéry, ako to bolo na začiatku deväťdesiatych rokov, keď ešte Slovensko nepatrilo do EÚ a súkromné poisťovníctvo sa iba rozbiehalo.
Menej formalít
Ako vysvetľuje finančný riaditeľ slovenskej pobočky MetLife Pavol Dorčák, firma si tak uvoľnila obrovský objem kapitálu, ktorý dokáže momentálne efektívnejšie alokovať medzi pobočky. Hovorí, že momentálne írska MetLife, ktorá má pobočky vo viac ako desiatke krajín po celej Európe, má k dispozícii o tretinu viac kapitálu než pred transformáciou. Len preto, že v každej z krajín nemusí držať základné imanie a tiež povinnú administratívu akciovky, ako je predstavenstvo či dozorná rada.
16 poisťovní pôsobí momentálne na Slovensku cez akciovú spoločnosť. Pred dekádou ich bolo 24, teda o tretinu viac
Aj formálne kroky, napríklad zvyšovanie kapitálu, musí v akciovkách schvaľovať predstavenstvo a zapisovať súd do obchodného registra, čo celý proces spomaľuje a predražuje. P. Dorčák zdôrazňuje, že pri zmene na pobočku neprestanú na Slovensku platiť dane: „Pôsobíme v tejto krajine a daňová povinnosť nám tu vzniká aj naďalej.“
Podobná matematika by platila pre viacero ďalších veľkých nadnárodných poisťovní. A iné na Slovensku takmer ani nepôsobia. Výnimkou je stále malá Poštová poisťovňa zo skupiny Poštovej banky. Dokonca ani Novis, jediná nová slovenská akciovka v poisťovníctve za vyše desaťročie, nepôsobí iba na Slovensku. Momentálne väčšia časť jej biznisu je z Nemecka. Pôsobí tam prostredníctvom pobočky.
Kapitál vládne
Požiadavky na kapitál sú všeobecne jednou z hlavných prekážok vzniku nových veľkých poisťovní. Keď pád investičného oddelenia americkej poisťovne AIG v roku 2008 prikúril finančnej kríze, začal sa tlak regulátorov na dôslednejšie sledovanie rizík v poisťovníctve. Napriek tomu, že klasické poistné odvetvia – poistenie majetku a životné poistenie – nezaznamenali zásadný prepad ani problémy. Samotná AIG je toho nakoniec dôkazom. Síce sa rozdelila na dve polovice, životnú a neživotnú, a pomôcť jej musela federálna vláda, ale z odpredaja svojich častí vysplácala úver do piatich rokov. Dovedna vláde vrátila 182 miliárd dolárov, o takmer 23 miliárd viac, než dostala. Životná odnož AIG sa stala súčasťou najväčšej životnej poisťovne sveta MetLife. Práve tá sa rozhodla zefektívniť využitie svojho kapitálu zmenou európskych dcér na pobočky.
Pri rozhovoroch s predstaviteľmi veľkých poisťovní na Slovensku sa možnosť zmeny na pobočku premieľa už niekoľko rokov
Pri rozhovoroch s predstaviteľmi veľkých poisťovní na Slovensku sa možnosť zmeny na pobočku premieľa už niekoľko rokov. Vždy s tým, že je to náročné. Ale ak sa raz akcionár rozhodne, že sa do toho pustí, tak sa proste tým smerom pôjde. A to bez toho, aby si to klienti výraznejšie uvedomili, čo potvrdzuje aj samotná Metlife. Zmeny majiteľov či ich právnej štruktúry klientov nezaujímajú.
MetLife patrí medzi najstaršie a najväčšie poisťovne na Slovensku. Na pobočku sa zmenila pred dvoma rokmi. Zdroj: Martina Brunovská
Zlučovanie...
Tento fakt potvrdzuje i prípad pôsobenia skupiny Generali na Slovensku. Generali Poisťovňa je trhovou trojkou, na toto miesto sa dostala po zlúčení s Českou poisťovňou – Slovensko. A vlani pohltila aj svoje dve sestry, Genertel a Európsku cestovnú poisťovňu. Obe na Slovensku pôsobili ako pobočky, jedna z Maďarska a druhá z Rakúska. Keďže to spôsobovalo manažérske problémy, rozhodla sa materská spoločnosť „dať všetky značky pod jednu strechu“, vysvetľuje šéf slovenskej Generali Roman Juráš. Ak si neprečítali povinnú informáciu o zmene štruktúry, nemuseli si bežní klienti presun vôbec všimnúť. Obe firmy sú síce už súčasťou veľkej Generali, no zachovali si svoje predchádzajúce značky. Ako vysvetľuje R. Juráš, obe firmy sú špecificky zamerané, a tak sa na trhu nebijú.
... a nové značky
Skôr než rozbiehať celé nové poisťovne a prejsť náročným administratívnym procesom – spomínanému Novisu to trvalo viac ako rok – je skrátka jednoduchšie spustiť len novú značku. To bol aj prípad online poistenia áut Onlia, ktoré predstavila poisťovňa Union. Ako vysvetľuje Martin Halada z Onlie, ideou bolo predstaviť úplne osobitnú značku so separátnym produktom, nenadviazanú vizuálne ani komunikačne na Union. Akurát by využívala know-how Unionu, ktorý bol vôbec prvou súkromnou poisťovňou na slovenskom trhu. A naozaj, zmienka o tom, že projekt je v skutočnosti súčasťou Unionu, je na úplne najspodnejšom mieste stránky. Navyše vôbec nie v tradičnej červenej farbe, ale v onliovskej modrej.
Jednoduchšie a lacnejšie je vytvoriť novú značku či pobočku už existujúcej poisťovne, než rozbiehať dcérsku spoločnosť
Oslovia iných
Výhodou takéhoto prístupu je možnosť oslovenia úplne inej skupiny zákazníkov, než by získala len samotná značka. Podobne napríklad funguje aj skupina Vienna Insurance Group. Tá je v skutočnosti najsilnejšou značkou slovenského poistného trhu, akurát má svoj biznis rozdelený na tri časti: Kooperativa oslovuje hlavne väčšie mestá, Komunálna poisťovňa je historicky zasa zameraná na regióny. A Poisťovňa Slovenskej sporiteľne je životná poisťovňa s osobitným biznis modelom, kde predáva produkty cez sieť najväčšej banky. Aj keď už sa dlhšie púšťa aj medzi sprostredkovateľské siete, aby dokázala ďalej rásť. Skupina patrí medzi najrýchlejšie rastúce na Slovensku, čo nie je medzi takými veľkými hráčmi bežné.
Zdroj: Martina Brunovská
Vláda nepomáha
K pribúdaniu nových hráčov neprispieva ani prístup vlády. Regulátor tlačí poisťovne skôr do opatrnosti – princípy smernice Solvency II ich donútili oveľa podrobnejšie analyzovať riziko a jej zavedenie stálo desiatky miliónov eur. Veľa zo slovenských poisťovní však aspoň mohlo využiť existujúce prístupy svojich majiteľov a jednotné pravidlá zasa vytvorili aj férové hracie prostredie.
Problémom podľa poisťovní je nefér prístup štátu. Ten vlani rýchlo spísal a schválil povinný osempercentný odvod z neživotného poistenia. Len zásahom v parlamente a po výdatnej kritike zo strany Národnej banky Slovenska sa aspoň jeho takmer likvidačný dosah obrúsil „len“ na novouzatvorené zmluvy. (Viac v texte na nasledujúcej dvojstrane.)
Popritom však štát predĺžil poisťovniam platnosť osobitného odvodu zo zisku. „V pokrízových rokoch sme boli trpezliví, chápali sme potrebu znižovania deficitu,“ vysvetľuje genézu vzniku odvodu šéf Kooperativy Vladimír Bakeš. Tiež objasňuje, prečo sa proti nemu silnejšie neozvali skôr: „Bol časovo obmedzený, najprv do roku 2013, potom do roku 2016.“ Namiesto ukončenia sa však zdvojnásobí a zmizne i dno pre odvod. Doteraz poisťovne platili špeciálny odvod od troch miliónov eur, po novom už bude z každého eura zisku.
Odvod zostáva – napriek sľubom
Odvod zo zisku nadvihuje poisťovne zo stoličiek. Najmä preto, že sa odvoláva na krízy a poisťovne ich nespôsobili. Navyše sa návrh objavil vlani na poslednú chvíľu a štát nedal poisťovniam adekvátny priestor na pripomienkovanie ani prípravu.
Podobne nespravodlivo vnímajú odvod zo zisku aj bankári, pretože Slovenska sa finančná kríza viac-menej ani nedotkla a nie je čo sanovať. Napriek tomu ani banky nemôžu prestať doplácať na „riešenie“ kríz. Hoci im mala po naplnení trištvrtemiliardovej porcie klesnúť sadzba odvodu, ktorý sa počíta z pasív na jednu desatinu, neudeje sa tak.
Na zisku nezáleží
Vlani parlament aj pre banky odhlasoval konzerváciu vlaňajšieho stavu, teda odvodu 0,2 percenta z pasív do roku 2020. Potom by to malo klesnúť na nulu. Centrálna banka stále upozorňuje, že to zožerie veľkú časť zisku bankového sektora a oslabí jeho schopnosť tvoriť nový kapitál. Pritom práve ziskovosť je v čase nízkych úrokových sadzieb veľmi významná. Dôsledkom môžu byť nielen vyššie poplatky klientom, ale napríklad aj menšia dostupnosť úverov.
Bankový sektor je pritom výrazne ziskovejší než poisťovníctvo – celý sektor vlani zarobil menej než najväčšia banka na trhu, Slovenská sporiteľňa. Osobitný odvod preto poisťovne pocítia výraznejšie než v bankách.
