Prečo o slovenskú hudbu nie je v zahraničí záujem a ako sa to môže zmeniť

C. Buckingham sa však narodila vo Švajčiarsku, jej rodina pochádza z USA a jej rodným jazykom je angličtina. V alternatívnych žánroch je situácia o málo lepšia. Je pár umelcov, ktorí si vybudovali meno aj za hranicami a hrávajú na významných akciách po svete. Príkladom je Matia Lenická známa ako DJ-ka a elektronická producentka B-Complex. Na veľký úspech domáceho interpreta naďalej čaká celá brandža.

Nová doba pre staré vydavateľstvá

Dôvodov, prečo sa dlhodobo nedarí exportovať slovenskú muziku, je viacero. Tunajší trh je malý a tomu dlhodobo zodpovedalo aj postavenie miestnych pobočiek veľkých vydavateľstiev. Adekvátne tomu boli aj rozpočty a ambície na vývoz interpretov do zahraničia. S poklesom predaja fyzických nosičov a nástupom digitálnej distribúcie hudby vrátane ich nelegálneho sťahovania viacero z nich zo slovenského a českého trhu odišlo.

Viac fotiek nájdete v galérii TU

V roku 2010 to bol najprv Warner Music, neskôr i Sony Music. Warner sa do Česka a na Slovensko nepriamo vrátil na konci roku 2013, keď tu získal aktíva konkurenta EMI. Tak ako aj inde vo svete, aj u nás sa museli veľké vydavateľské domy vyrovnať s novou situáciou. Kým v roku 2004 bolo legálne na internete k dispozícii šesť miliónov skladieb a online služby existovali len v šiestich krajinách EÚ, v roku 2014 je k dispozícii na internete 43 miliónov skladieb a hudobné online služby fungujú v 28 krajinách EÚ.

„Slovenský interpret vie preraziť do sveta. Ide len o to, že sa o to nikto poriadne nepokúsil. Zaberie to veľa času, energie aj peňazí.“

Napriek tomu príjmy hudobného priemyslu v Európe dosiahli v roku 2004 úroveň takmer sedemnásť miliárd eur, zatiaľ čo v roku 2014 to bolo len 11,2 miliardy eur. Digitálne predaje a príjmy zo streamingových služieb ako Spotify, Apple Music alebo Deezer nedokážu nahradiť výpadok z predaja CD.

Slovenský hudobný trh zaznamenal po takmer dekáde poklesu prvý medziročný rast príjmov až pred piatimi rokmi. Keďže len samotný predaj a distribúcia hudobných nosičov by veľké vydavateľstvá už neuživili, stali sa z nich kvázi umelecké agentúry, ktoré zarábajú aj na exkluzívnom zastupovaní interpretov pri organizovaní koncertov či reklamných a marketingových aktivitách.

Formácia Peter Bič Projekt zaujala aj v Slovinsku či Dánsku. Zdroj: Peter Bič Projekt

Veľké vydavateľstvá sa preto sústredili na zabehnutých umelcov, do ktorých už nemuseli významne investovať a o začínajúce kapely nemali veľký záujem. „Nesnažíme sa dostať na zahraničné trhy Adama Ďuricu alebo IMT Smile.