Prečo robíte čoraz viac, ale urobíte menej

Súvislý tok e-mailov, otvorené chatovacie okná a vnútrofiremné komunikačné kanály, postovanie na sociálnych sieťach či všeobecné hypertextové peklo nekonečného webu – to je len pár zdrojov nahlodávania sústredenosti. K tomu pridajme šum open spaceov, beh z mítingu na míting či neustále prepínanie medzi rôznymi zadaniami.

Neprekvapí, ak na konci dňa máte pocit, že ste sa namakali, ale urobili ste toho málo. Je to preto, lebo sa venujeme maličkostiam a potláčame hlbokú prácu, tvrdí v knihe Deep Work autor Cal Newport. A upozorňuje, že to môže mať existenčné dôsledky.

Nástup plytkosti

Aký je rozdiel medzi stolárom, hobľujúcim knižnicu na mieru, a kancelárskym „knowledge workerom“, ktorý strávi deň záplavou malých zadaní? Domov môžu ísť rovnako unavení, no zatiaľ čo remeselník si odkrútil šichtu sústredenej práce a koncentrácie svojich najlepších schopností, človek pred monitorom má za sebou multitaskingovú túru cez kvantum mentálne jednoduchých činností.

To je príklad na rozlíšenie medzi „hlbokou“ a „plytkou“ prácou, ktorá tvorí jadro knihy C. Newporta. Na prvý pohľad to môže pôsobiť triviálne, ale podstatná je pointa. Pri tom, čo autor nazýva hlboká práca, ide o jedinečný pracovný výkon a výsledok, ktorý je ťažko replikovateľný a zároveň prispieva k rozvíjaniu schopností človeka.

Znamená to, že pri sústredenej práci sa vytvára hodnota pre potenciálne publikum a tiež pre činnú osobu. V prípade plytkej práce je to presne naopak. Ide o kognitívne nenáročné úkony, ktoré sú ľahko replikovateľné, čiže neoriginálne, a vzhľadom na svoju jednoduchosť nevytvárajú nutne nové hodnoty pre nikoho.

Ak platí pravidlo, že na konkurenčnom trhu boduje unikátnosť, tak plytká práca sa nejaví ako nástroj na jej dosiahnutie. Napriek tomu plytké činnosti v pracovných náplniach ľudí pribúdajú a priestor na sústredenie ustupuje. Nutnosť koncentrácie pritom rozhodne nie je vyhradená pre ručne pracujúcich remeselníkov. Aj pre oblasť duševnej práce predsa platí, že na vytvorenie dobrej obchodnej stratégie, marketingového plánu, fundovanej vedeckej štúdie, čítavého románu či kvalitného novinárskeho textu je potrebné sústredenie, hĺbka a čas.

Zdroj: Grand Central

Veď to je len minúta

Prečo teda plytkej práce pribúda? Nie je to len preto, že bol vynájdený e-mail a Facebook a všetci ich používame. Technológie priniesli do sveta biznisu a podnikania obrovské množstvo nových možností. Presieťovanie všetkého so všetkým, dostupnosť obrovského množstva dát a možnosť komunikácie v reálnom čase dláždia cestu pre kvantum nástrojov, ktoré sľubujú lepšiu tvorbu produktu, autentickejší marketing, živšiu zákaznícku podporu či vnútrofiremný tok informácií. K tomu si treba prirátať presadzovanie nehierarchických foriem riadenia firiem, čo znamená, že vás môže hocikedy hocikto osloviť s hocičím a vy by ste sa tým mali zaoberať.

C. Newport vie, že dnes existujú ľudia, ktorých pracovné dni sú nutne rozdrobené na kúsky a musia sa s tým vyrovnať. Riadiaci manažéri sa nevyhnú lietaniu medzi stretnutiami a reagovaniu na všetky možné dopyty a požiadavky. To je profesijná schopnosť, ktorá sa od nich vyžaduje, a ak to dobre zvládnu, výsledná hodnota je dobre fungujúca firma.

Problém podľa C. Newporta nastáva vtedy, ak tlak malých zadaní začne prenikať k ľuďom na nižších poschodiach. Teda k tým, ktorí mali doposiaľ za úlohu vytvárať unikátne riešenia, generujúce konkurenčnú výhodu na trhu. Prečo im dnes na hlavu padá plytká agenda? Po prvé kvôli zakorenenému zvyku, že všetko týkajúce sa technológií a internetu automaticky so sebou prináša auru inovatívnosti a nevyhnutnosti. Boduje ten, kto sa rýchlo adaptuje a dokáže bleskovo odpovedať na maily a je aktívny na sociálnych sieťach. Pre tých, ktorí sa návalu plytkých úloh bránia, je poruke zdanlivo nepriestrelná hláška: „Veď ide len o minútu.“

Zdroj: Harper Perennial

Existenčná hĺbka

Špecifikum duševnej práce v digitálnom prostredí je v tom, že nie vždy má hmatateľné výsledky. A to na rozdiel od fyzickej práce, ktorej výstupy sa dajú jasne merať a ohodnotiť. Dôsledok podľa C. Newporta potom je, že pri ľuďoch pracujúcich hlavou sa produktívnosť zamieňa so zaneprázdnenosťou. Kto behá po chodbách z dverí do dverí, je neustále na telefóne aj online a maily posiela uprostred noci – to je dnes pracovník, ktorý napriek stavu tesne pred zrútením platí za toho, kto skutočne maká. Ak však jeho výstupom nie je merateľný výkon, ale skôr počet ovládaných komunikačných kanálov, tak nemožno zakázať myšlienku, či nejde len o šprintovanie vnútri digitálnej bubliny.