Prečo v prípade Štefana Hlinku, ktorý stratil 300-tisíc, veľa čakať netreba

Minulý týždeň brigádnik na benzínovej stanici pri Tatranskej Štrbe našiel batoh s 300-tisíc eurami. Oznámil to polícii, ktorej sa zasa k peniazom prihlásil Štefan Hlinka. Je to bývalý generálny riaditeľ ŽSR, ktorý železniciam šéfoval v rokoch 2008 – 2010 a 2012 – 2014 a pár mesiacov aj za druhej Dzurindovej vlády. Podľa medializovaných informácií mal polícii povedať, že peniaze našiel v dome po mame v Prešove.

No nielen políciu týmto vysvetlením zatiaľ veľmi nepresvedčil, pretože celú vec už vyšetruje elitná policajná jednotka NAKA. Preveruje podozrenie z legalizácie príjmov z trestnej činnosti a porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Ako naznačil šéf NAKA Peter Hraško, vzali na vedomie aj verziu s dedičstvom. „Prichádza do úvahy aj táto, ale je v poradí niekde inde.“ Dodal tiež, že už prvotné informácie svedčia o tom, odkiaľ by asi peniaze mohli byť.

TREND sa snažil kontaktovať aj Š. Hlinku cez železnice aj mobil. Na otázky do uzávierky nereagoval.

Ako generálny riaditeľ železníc Š. Hlinka pritom zastrešoval jedny z najobjemnejších eurofondových zákaziek. ŽSR majú v správe koľajnice, železničné stanice a celú koľajovú infraštruktúru. Po diaľničiaroch je práve táto spoločnosť na druhom mieste v objeme rozdelených zákaziek. I keď ich štandardne za štát podpisuje minister dopravy, šéf železníc má k ich príprave a nastaveniu dosť čo povedať.

Netreba čakať veľa

Podľa bývalého elitného vyšetrovateľa Pavla Milana, ktorý vyšetroval aj najväčšiu DPH kauzu okolo Prešovčana Milana Chovanca, je však šanca, že by sa niektorý z vyšetrovaných trestných činov podarilo dotiahnuť do úspešného konca, veľmi malá.

„Pri trestnom čine legalizácie príjmov z trestnej činnosti by sa muselo preukázať, že príjmy skutočne pochádzajú z korupcie, krádeže alebo iného trestného činu. Čo je veľmi komplikované. Ak sa napríklad nenájde niekto, kto povie, že tie príjmy dal ako úplatok, tak dokázanie korupcie je prakticky bez šance.“ Šance by boli podľa P. Milana väčšie, ak by polícia na prípade pracovala skôr a mala zabezpečené iné dôkazy, napríklad odpočúvanie či utajeného svedka.

Problematické bude vyšetrovanie aj v prípade správy zvereného majetku. Tiež by sa muselo preukázať, že manažér s ním zle nakladal. Napríklad cez branie úplatkov pri súťažiach. Vyšetrovateľ poukázal aj na ďalšie nedostatky v legislatíve. Napríklad zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý je absolútne bezzubý, či zákon o zverejňovaní pôvodu majetku verejných činiteľov. Navyše, v tomto prípade exšéf železníc uviedol, že peniaze má po matke.

Neznáme príjmy

V súvislosti s kontrolou majetkových pomerov verejných činiteľov je zaujímavý fakt, že