Jej úlohou bolo zamedziť politické nominácie do štátnych úradov, v ktorých majú sedieť v prvom rade odborníci, nestraníci a objektívni lídri. Pretože také sú štandardy vo vyspelým demokraciách a len takéto prísne kritériá dokážu obmedziť neefektívne fungovanie štátu či korupčné správanie. Toto politikom nevyhovovalo a ani po desiatich rokoch to nie je inak.
Aj doterajšia skúsenosť s obsadzovaním vedúcich pozícií v takzvaných nezávislých kontrolných a regulačných úradoch je spojená s politickým vplyvom či záujmami. Pritom práve tieto inštitúcie majú byť základom dobre spravovaného a fungujúceho štátu, ktorý kontroluje politikov, dosahy legislatívy, reguluje podmienky podnikania v odvetviach verejného záujmu.
Ich výkony majú zásadný vplyv na život bežných ľudí a podnikateľov. Aj preto v aktuálnom čísle TREND venuje celú tému tomu, ako (ne)fungujú Národný kontrolný úrad, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale aj Generálna prokuratúra.
Vláda, ktorá je po rokoch opäť poskladaná z ľavice a pravice a ktorej niektorí členovia sa pred voľbami zaviazali k napĺňaniu západných štandardov v NKÚ, polícii či Generálnej prokuratúre, má šancu doterajšiu zahanbujúcu prax začať meniť.
O potrebe reformovať inštitúcie hovorí napríklad správa Corruption risk in Visegrad Countries z dielne Transparency International z roku 2012. Podľa nej Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko na rozdiel od pobaltských krajín absolútne rezignovali na reformovanie svojich nezávislých inštitúcií po vstupe do EÚ.
Najnovšie sa ku kritike pridáva aj niekoľkodňová správa Medzinárodného menového fondu, podľa ktorej Slovensko zaostáva vo všetkých inštitucionálnych ukazovateľoch, ako sú inštitúcie, právny systém, vlastnícke práva, vynucovanie práva, efektivita vládnutia. Len dve krajiny v strednej a východnej Európe dopadli v týchto ukazovateľoch rovnako žalostne ako Slovensko – Srbsko a Moldavsko.
S dobre fungujúcimi inštitúciami zákonite funguje lepšie aj štát. Ten sa potom dokáže efektívnejšie brániť a preventívne pôsobiť proti extrémizmu, politickým zemetraseniam či občianskym nepokojom. O tom, čo sa deje v extrémne opačnom prípade, napísal historik Timothy Snyder vo svojej poslednej knihe Čierna zem, Holokaust ako história a varovanie. Zverstvá sa môžu udiať len na území, kde štát prestane plniť svoje základné funkcie.
