Ako vyzerá tvár hráča, ktorému v kasíne nevyjde stávka, hoci bol presvedčený, že mu šťastena praje? To musí veľmi dobre poznať Mario Hoffmann, ktorý cez Istrokapital ovláda Poštovú banku. V deväťdesiatych rokoch začínal ako krupier v kasínach a s hazardérmi sa denne stretával. Či v zrkadle našiel podobný výraz po tom, čo zistil, že Grécko naozaj nesplatí riadne svoje dlhy, na ktoré stavila Poštová banka, vie len on. Banka ich nakúpila hodne, dva razy viac, než do nej ako akcionár vložil on sám.
Na očistu tak potrebuje pomoc dlhoročného priateľa z J&T Patrika Tkáča. J&T už do Poštovej banky kvôli gréckym dlhopisom vložilo viac ako štvrť miliardy eur a P. Tkáč vyhlásil, že v nej získa 75 až 80 percent akcií. Nemožno vylúčiť, že bude majoritným akcionárom len dočasne, na papieri a po splatení núdzovej pomoci z bankových ziskov sa vzťahy prehádžu. No i keď banka nešťastnú investíciu zvládne, pre M. Hoffmanna grécka epizóda bude znamenať straty, ktoré si všimne.
Aj keď sa Poštová banka po gréckom prešľape dostane do normálnych koľají, všímať si ju bude treba stále. Sú aspoň tri dôvody, pre ktoré nebola ani nebude bankou ako každá iná.
Po prvé, jej akcionári vyrástli v čase kupónovej privatizácie a sú silne previazaní. Teraz svoj zväzok len zoficiálnili. Medzi oboma skupinami existuje množstvo úverových obchodov a investícií, čo vytvára z finančných tokov medzi nimi neprehľadnú pavučinu, kde nie je jasné, kto je dlžník a kto veriteľ. Hmlu v peňažných prúdoch medzi skupinami bude musieť rozfúknuť najmä Národná banka Slovenska. Tá bude vstup J&T do Poštovej banky schvaľovať.
Skupina sa už o vstup do Poštovej banky pred desaťročím uchádzala, no vtedy nebola v očiach centrálnych bankárov dôveryhodným partnerom. Nedostala ani súhlas na due diligence. Teraz to je banka s riadnou licenciou v Česku, má históriu. Lenže má aj väzby.
Druhým dôvodom pre zvýšenú pozornosť je samotný biznis Poštovej banky. Má štvrté najvyššie vklady od obyvateľstva, a tak je pre slovenský bankový sektor významnou bankou. Vďaka poštovej sieti oslovuje klientelu z menších obcí a miest, na ktorú iné banky ťažko dosiahnu. Láka na vysoké úroky na vkladoch, no ľudí s prehľadom presvedčí aj na úvery, pri ktorých jej zaplatia nadpriemerne vysoké úroky. U jej klientov najskôr možno predpokladať menšiu finančnú gramotnosť. Ťažko si inak vysvetliť, že v ich mene investuje do podielových fondov skupiny, ktorá tak málo informuje o svojom fungovaní.
Tretí dôvod je celková slabšia transparentnosť finančnej skupiny oproti štandardu na trhu a neochota komunikovať problémové témy. Operáciu s gréckymi dlhopismi zatĺkala až do poslednej chvíle a do neistoty uvádzala celý bankový sektor. Zlepšiť komunikáciu by pre ňu mohlo byť to najjednoduchšie, čo môže urobiť, aby si dôveru udržala.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 14/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
