Prečo pasívny dom? Aby peniaze nelietali hore komínom

Na to, aby si človek doprial takúto tepelnú pohodu v letných horúčavách, nepotrebuje nevyhnutne bývať v pivnici alebo si zájsť schladiť sa niekam medzi kostolné múry. Znesiteľná klíma, či už doma alebo v inej budove, sa dá dosiahnuť stavbou budovy v takzvanom pasívnom energetickom štandarde.

Je síce náročnejší na počiatočnú investíciu, dôslednosť návrhu a kvalitu zhotovenia, no na druhej strane sa „odvďačí“ vyšším komfortom bývania a podstatne nižšími prevádzkovými nákladmi v porovnaní s klasickou stavbou. Pasívne domy sú časťou širšej skupiny nízkoenergetických stavieb. Na Slovensku sa zatiaľ vo väčšom počte nebudujú, aj keď podľa trendu, akým sa uberá legislatíva v tejto oblasti, by ich mohlo pribúdať.

Liptovská Kokava Zdroj: Milan Hutera/Createrra

Smer pasívny štandard

Smernice Európskej únie tlačia členské krajiny k tomu, aby venovali pozornosť znižovaniu energetickej náročnosti budov. Energeticky neefektívne stavby totiž pôsobia ako veľké radiátory, z ktorých vyžaruje teplo a nazmar vychádza množstvo energie. A tak sa pravidlá, podľa ktorých sa stavajú nové a obnovujú existujúce domy, postupne sprísňujú.

Od januára tohto roka platí, že všetky nové budovy sa musia stavať v takzvanom ultranízkoenergetickom štandarde. A skrutky sa budú ďalej uťahovať. Po roku 2018 by mali byť všetky nové budovy, v ktorých sídlia a ktoré vlastnia orgány verejnej moci, takzvanými budovami s takmer nulovou spotrebou energie (TNB). O dva roky neskôr sa majú v takomto štandarde budovať všetky nehnuteľnosti.

TNB disponuje veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou. Na dosiahnutie jej parametrov treba splniť viaceré zásady, čo sa týka potreby energie, ktoré laikovi až tak veľa nepovedia.

Bad Deutsch Altenburg Zdroj: Milan Hutera/Createrra

Doposiaľ známe príklady výstavby TNB využívajú koncept energeticky pasívneho domu (EPD). Nepotrebuje konvenčné vykurovanie, väčšinu tepla čerpá z vnútorných zdrojov a slnečného žiarenia. Energetická náročnosť pasívneho domu je až o 90 percent nižšia oproti klasickej stavbe rodinného domu.

Energetická náročnosť pasívneho domu je oproti klasickej stavbe rodinného domu o 90 percent nižšia

Pri pasívnom štandarde, ktorý je rozšírený najmä v Nemecku, sa kladie dôraz na kvalitnú izoláciu, kvalitné okenné rámy s trojsklom a poctivé zabudovanie prvkov bez tepelných mostov. Všetko sa začína od urbanizmu. Pozemky by mali byť navrhnuté tak, aby sa stavba dala preslniť. Dôležitým predpokladom je teda orientácia budovy na juh. Dom vďaka tomu potrebuje minimum aktívnych prvkov a bežne sa vyhrieva tak, že využíva energiu zo slnečného svitu.

„Jediná technika, ktorá je absolútne nevyhnutná v pasívnom dome, je vetranie s rekuperáciou tepla,“ hovorí Bjørn Kierulf, odborník na energeticky pasívne domy z architektonického štúdia Createrra.

Stavba pasívneho domu Zdroj: Daniel Marinica/Createrra

Rekuperačná jednotka slúži na výmenu vzduchu v budove, pričom čerstvý vzduch vháňaný dovnútra preberá teplo od vzduchu, ktorý vychádza von. V zime sa nový vzduch môže dohrievať doplnkovým kúrením, napríklad tepelným čerpadlom. Moderné rekuperačné zariadenia dosahujú až 90-percentnú účinnosť, čiže pri výmene vzduchu sa stratí len desatina energie.

Pri pasívnom dome je nevyhnutné kvalitné zhotovenie stavby. Pokiaľ sa sfušuje, znižuje sa energetický komfort. Na overenie kvality stavby sa robí skúška tesnosti obálky, takzvaný blower door test, pomocou ktorého sa dá približne za hodinu zistiť stav utesnenia objektu.

Mastný začiatok, príjemná prevádzka

Za nízkoenergetický dom sa zvykne považovať stavba, ktorej merná spotreba tepla na vykurovanie dosahuje do 50 kilowatthodín na štvorcový meter za rok. Pri klasických domoch to podľa B. Kierulfa vychádza približne o polovicu viac. V prípade pasívnych domov sa latka posúva nižšie, pod 15 kWh na štvorcový meter za rok. Stáva sa, že ohrev teplej vody v EPD si dokonca vyžiada viac energie, ako sa použije na kúrenie.

Karlova Ves Zdroj: Daniel Marinica/Createrra

Výhody pasívneho domu sú jednoznačné aj napriek vstupnej investícii, ktorá býva v slovenských pomeroch zhruba o